Európska únia a Slovenská republika potrebujú urobiť oveľa viac než len uvaliť sankcie na Ruskú federáciu.
Vojna, ktorú rozpútala Ruská federácia na Ukrajine, bude mať ďalekosiahle dopady na budúci vývoj v Strednej Európe ako aj vo svete. Neochota ísť do priameho vojenského konfliktu s nukleárnou mocnosťou je aj pochopiteľná.
Brániaca sa Ukrajina potrebuje okamžitú pomoc v masívnom objeme a jediný, kto ju bude ochotný poskytnúť, sú demokratické krajiny. Historicky, keď národy a krajiny bojovali za svoju samostatnosť voči silnejšiemu nepriateľovi, dosiahli svoj cieľ, ak našli rovnako silného spojenca. Rovnako to bolo počas bojov za nezávislosť Spojených štátov amerických. V rokoch 1775 – 1783 našli finančnú pomoc vznikajúce Spojené štáty od Holandskej republiky, v holandských bankách a u súkromných investorov a rovnako finančnú, ale hlavne materiálnu pomoc od Francúzska či Španielska. Je vysoko pravdepodobné, že bez tejto pomoci by Britské impérium o americké kolónie neprišlo.
Dnes prebieha najrozsiahlejšia vojna na pôde Európy od druhej svetovej vojny. Legitimita útočníka je nulová – nemal žiadny legitímny dôvod zaútočiť na Ukrajinu, ktorej územnú celistvosť sám útočník má garantovať na základe Budapeštianskeho memoranda. Vojna, ktorú rozpútal Putin má jediný primárny cieľ: odstrániť demokratické inštitúcie a demokratizačné procesy na území Ukrajiny a s tým súvisiace ukotvenie Ukrajiny v slobodnom svete.
Vyzývame preto vládu Slovenskej republiky, aby bezodkladne poskytla Ukrajinskej republike finančný úver alebo finančné záruky do výšky jednej miliardy eur a materiálnu pomoc, vrátane vojenskej, v rovnakej výške, a to podľa potreby bezodkladne alebo v blízkej budúcnosti podľa dostupnosti.
Rovnako vyzývame všetky členské krajiny EÚ, aby v obdobnej výške alebo vyššej, primeranej ich možnostiam, podporili boj Ukrajiny za svoju slobodnú existenciu.
Neopakujme chyby, ktoré historicky robili štáty strednej Európy, a pomôžme Ukrajine v jej najťažších chvíľach v moderných dejinách. Štáty strednej Európy budú schopné žiť v slobodnom svete a rozvíjať svoje demokratické inštitúcie, iba ak budú spoločne bojovať a obhajovať tieto hodnoty.
Martin Mlýnek, podpredseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS)
Vladimír Monček, člen OKS
Peter Frasch, Eva Polakovičová, Tibor Takáč, Soňa Vinczeová, Marián Beták, Marek Zajíček, Ondrej Kollár, Gabriela Bischofová, Ivor Švihran a ďalší členovia OKS.
