Kandidáti na poslancov NR SR už v budúcnosti nebudú môcť viesť samostatnú volebnú kampaň. Ich predvolebná kampaň bude môcť byť realizovaná iba ako súčasť kampane politickej strany, na kandidátke ktorej budú kandidovať. Vyplýva to z minulotýždňového rozhodnutia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „štátna komisia“). (Príloha 1)

Na komisiu sa pred dvoma týždňami obrátila Občianska konzervatívna strana (OKS) s dvoma otázkami týkajúcimi sa výkladu zákona o volebnej kampani, ktoré nie sú v zákone o volebnej kampani jednoznačne upravené. (Príloha 2) Prvá otázka sa týkala postavenia politických strán, ktoré v parlamentných voľbách nekandidujú samostatne, ale ich kandidáti kandidujú na kandidátnej listine inej politickej strany. Štátna komisia rozhodla, že takáto samostatne nekandidujúca politická strana sa z hľadiska zákona o volebnej kampani nemá posudzovať ako politická strana v zmysle zákona, ale ako tzv. tretia strana. To znamená, že musí podať komisii žiadosť a zaevidovať sa ako tretia strana podľa § 8 zákona o volebnej kampani. Treťou stranou môže byť fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktoré sú zaevidované štátnou komisiou. To, ktoré fyzické osoby alebo právnické osoby nemôžu byť evidované ako tretia strana, je upravené v § 8 ods. 2 zákona o volebnej kampani. Kandidujúca politická strana aj tretia strana sú povinné náklady na volebnú kampaň hradiť z prostriedkov na transparentnom účte. Finančný limit nákladov na kampaň v parlamentných voľbách je pre politickú stranu stanovený na 3 milióny eur, pre tretiu stranu na 100 tisíc eur. Tretia strana však zasa na rozdiel od politickej strany nemá povinnosť predkladať záverečnú správu podľa § 4 zákona o volebnej kampani.

V druhej otázke sa OKS pýtala štátnej komisie, aké je v parlamentných voľbách postavenie kandidátov z hľadiska ich možnosti viesť volebnú kampaň. Štátna komisia vo svojej odpovedi uviedla: „Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu nekandidujú kandidáti, ale politické strany (s možnosťou udelenia preferenčných hlasov kandidátom v rámci jednej kandidátnej listiny). Kandidáti teda nevedú volebnú kampaň samostatne, ale volebnú kampaň vedú politické strany, na ktorých kandidátnych listinách kandidáti kandidujú. Činnosť kandidátov je súčasťou činnosti politickej strany a súčasťou jej volebnej kampane.“ Kandidáti sa podľa štátnej komisie nemôžu zaevidovať ani ako tretia strana podľa § 8 zákona o volebnej kampani.

V minulosti pritom viedli volebnú kampaň v parlamentných voľbách nielen politické strany, ale aj samotní kandidáti. Vo voľbách totiž medzi sebou vedú súťaž nielen kandidujúce politické strany, ale voliči rozhodujú aj o poradí kandidátov na kandidátnej listine prostredníctvom udeľovania preferenčných hlasov. Z rozhodnutia štátnej komisie vyplýva, že kampaň kandidátov sa ocitla plne v rukách politických strán. Ak sa napríklad politická strana rozhodne, že neumožní svojim kandidátom viesť individuálne volebné kampane, nebudú tak môcť jednotliví kandidáti urobiť samostatne. Ak sa politická strana rozhodne, že niektorých kandidátov zvýhodní oproti iným kandidátom tým, že im umožní viesť aj individuálnu volebnú kampaň v rámci volebnej kampane strany, kým iným kandidátom to neumožní, bude môcť v zmysle rozhodnutia štátnej komisie takto postupovať.

Je otázne, či takýto výklad zákona o volebnej kampani je v súlade s čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“ Výklad zákona štátnou komisiou totiž neochraňuje slobodnú súťaž politických síl, pretože voliči majú právo vyberať si v parlamentných voľbách nielen medzi politickými stranami, ale aj medzi jednotlivými kandidátmi.

Paradoxným dôsledkom výkladu zákona štátnou komisiou je skutočnosť, že ako tretia strana bude môcť viesť volebnú kampaň aj akákoľvek obchodná spoločnosť alebo nekandidujúca fyzická osoba, ale fyzická osoba, ktorá v príslušných voľbách kandiduje, bude môcť viesť vlastnú kampaň iba v prípade, že jej to kandidujúca politická strana umožní. V dôsledku minuloročného schválenia zákona o volebnej kampani a jeho minulotýždňového výkladu štátnou komisiou tak dochádza k neodôvodnenému posilneniu postavenia politických strán voči jednotlivým kandidátom.

Ondrej Dostál

predseda OKS

V Bratislave dňa 30. októbra 2015.

Súvisiace prílohy:

  1. Uznesenia Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, 21. október 2015.
  2. List Občianskej konzervatívnej strany Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán, 13. október 2015.
  3. Zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
  4. Webstránka Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

Comments

Komentáre


Ondrej Dostál

Ondrej Dostál je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Od roku 2009 do roku 2017 bol poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2014 do roku 2018 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave. Je tiež poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Od apríla 2012 je predsedom OKS.