V Trenčianskych novinách 48/2004 sa komentátor Michal Piško zaoberá neexistenciou ľavicovej alternatívy v trenčianskom politickom prostredí.
Podľa môjho názoru sú autorove obavy z nefunkčnosti ľavice prehnané nakoľko pravicová dominancia v trenčianskom mestskom zastupiteľstve je mierne povedané virtuálna. Niežeby existovala dostatočná oponentúra ale podľa môjho názoru chýba konzistentná pravicová línia a rozhodnutia súčasnej garnitúry často zaváňajú pofidérnym ľavičiarstvom. Doterajšie kroky „pravicového“ zastupiteľstva boli poznamenané zjavnou netransparentnosťou dokonca neúctou k inštitútu súkromného vlastníctva. Mám na mysli predovšetkým „kauzu železnica“ ktorá vykazuje prvky ľavicových necností v nadštandardnom rozsahu. Okrem spomínaného delegitimizovania súkromného vlastníctva myslím i na nedostatočne zabezpečené konkurenčné prostredie v prípravnej a rozhodovacej fáze. Mimo to z pravicového hľadiska je ťažko obhájiteľný eurooptimizmus a z neho vyplývajúce preferovanie eurofondového financovania verejnej správy. Samozrejme že „kauza železnica“ je len vrcholom oného pomyselného ľadovca. Pre objektivitu treba povedať že existujú aj isté tendencie ktoré z pravicového pohľadu obstoja napríklad práve rozbiehajúca sa spolupráca s renomovanou pravicovou nadáciou F. A. Hayeka alebo aspoň na slovenské pomery dosiaľ relatívne úspešné znižovanie daňového zaťaženia. Bohužiaľ je smutné že práve „pravicové“ zastupiteľstvo v poslednej dobe od tohto trendu ustupuje a ohlasuje „ľavicové“ zvyšovanie daní.
To však nič nemení na tom že komentátor Michal Piško a jeho starosť o osud modernej demokratickej ľavice sú skôr „nafúknutou bublinou“. I keď samozrejme v dobrej viere a v zmysle snahy o opozičnú alternatívu ktorá na ľavej strane naozaj neexistuje. Podľa môjho názoru by dnešnej virtuálnej pravici mala byť konštruktívnou opozíciou pravica konzistentná dbajúca na inštitút súkromného vlastníctva transparentnosť v rozhodovaní a posilňovanie konkurenčného prostredia a demokratickej politickej kultúry. To by sme potrebovali oveľa viac ako ľavicových mesiášov.
Článok bol publikovaný v Trenčianskych novinách dňa 8. decembra 2004.
