…pýta sa Róbert Kotian a nemyslí tým kulacké ani notárske deti ale Ficov návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku.
Vyčíta (oprávnene) politikom že neboli schopní schváliť návrh zákona o konflikte záujmov ale aj to že ich obrana „odmietania protiústavnosťou (Ficovho) návrhu berz predkladania ústavného riešenia stojí na priveľmi tenkom ľade“.
V tejto súvislosti mi zišiel na um klasický príbeh o princezne Turandot. Otec čínsky cisár ju sľúbi za ženu tomu kto odhalí najväčšieho zlodeja v Číne. Problém spočíva v tom že najväčším zlodejom v Číne je cisár.
Skúsme si tento minipríbeh povedať tak aby mu porozumelo aj malé dieťa ktoré vie že 1 + 1 = 2 a to ani nemusí byť voličom SDKU. Čínsky cisár dáva zadanie o ktorom vie že je neriešiteľné. Je isté že nedá svoju dcéru za ženu nejakému vrtákovi ktorý zistí že cisár je najväčším zlodejom v krajine. Cisárovo zadanie vedie len k jedinému výsledku: princezná Turandot ostane na ocot. Buď si totiž nikto netrúfne zlodeja hľadať alebo ak ho nájde dá ho cisár kvôli vlastnej bezpečnosti odstrániť.
Ficov návrh zákona je malou slovenskou Turandot. Jeho zadanie nemá ústavné riešenie. Od čias rímskeho práva (s výnimkou Vyšinského) totiž nikto nemusí dokazovať svoju nevinu ale naopak musí mu byť dokázaná vina. Hoci sa nám to niekedy môže nepáčiť (a v tomto prípade sa nám to nepáči) ak chceme niekoho odsúdiť za nepoctivé nadobudnutý majetok musíme mu to dokázať. A na to nástroje (platné zákony) máme alebo by sme mohli mať (napríklad práve ten ústavný návrh zákona o konflikte záujmov) len ich nepoužívame alebo neprijímame.
Preto sú to všetko len reči a Fico sa nám všetkým s Flašíkom vykukujúcim mu spoza chrbta môže posmievať ako sa posmieval čínsky cisár všetkým nádejným nápadníkom princezny Turandot.
Dobrú noc.