ImageV minulom roku vedenie Slovenskej živnostenskej komory spoločne s ďalšími predstaviteľmi živnostníkov rokovalo s poslancami Občianskej konzervatívnej strany o možnostiach vylepšovania podmienok podnikania na Slovensku. Na stránkach Živnostenských novín sme prinášali pravidelné informácie z týchto rokovaní a priestor sme dali aj odborníkom z okruhu OKS. Dnes prinášame rozhovor s poslancami Národnej rady – predsedom OKS Petrom Zajacom a podpredsedom OKS Ondrejom Dostálom.

Na úvod pán predseda otázka prečo sa začala vaša strana zaoberať problémami živnostníkov?

Peter Zajac: OKS sa dlhodobo zaoberá tvorbou zdravého podnikateľského prostredia lebo ono je zárukou ekonomickej stability a zamestnanosti . Dlhodobo si uvedomujeme aj disproporciu medzi tým do akej miery podporuje štát veľkých najmä zahraničných podnikateľov a akú má podlžnosť voči domácim najmä malým a stredným podnikateľom. Tí však tvoria vyše polovicu hrubého domáceho produktu a približne dve tretiny zamestnanosti. Uvedomujeme si aj to že ide o hrdú sociálnu skupinu ktorá živí sama seba svojich rodinných príslušníkov a ďalšie osoby kladie na štát minimálne nároky a pracuje na úkor vlastného zdravia voľného času. Ak pritom spočítame všetky druhy samostatne zárobkovo činných osôb vychádza nám číslo blížiace sa k 500 tisícom. To je obrovské číslo.

Prečo sa potom správa štát tak macošsky?

Peter Zajac: Tento postoj mi pripadá celkom absurdný. Štát si význam SZČO neuvedomuje. Nerozumie tomu že ide o rozmanité činnosti a veľmi pružný systém. Nerešpektuje že ide o systém ktorý je najlepšou zárukou zamestnanosti a to najmä v časoch pretrvávajúcej krízy. A neuvedomuje si ani to že práve pre svoju pružnosť a množstvo foriem ide aj o veľmi moderné a perspektívne formy zamestnanosti. Stačí si pripomenúť že dnes nejde len o tradičné živnosti ale o rozsiahly systém dohodárov v ktorom si môžu zarobiť mladí ľudia popri štúdiu privyrobiť dôchodcovia ale aj šikovní zamestnanci. Do tohto systému spadajú nové IT technológie rozsiahla sieť súkromných ambulancií prekladateľov tlmočníkov súdnych znalcov a všetkých možných typov služieb slobodných povolaní a životaschopný rozvíjajúci sa kultúrny sektor.

Čo vás priviedlo k podpore SZČO?

Peter Zajac: Po voľbách v roku 2010 sme predpokladali že vláda Ivety Radičovej začne s veľmi rýchlym narovnávaním a ozdravovaním podnikateľského prostredia. Ostali sme však šokovaní keď za nami začali chodiť ľudia a sťažovať sa že táto vláda vyrubuje odvody doslova na každú myšaciu dieru. Kým sme sa stihli spamätať boli vyrubené odvody na nájmy z nehnuteľností na pasívne príjmy umelcov a vôbec ľudí pracujúcich v kultúre. Vtedy sme ešte nestihli včas reagovať ale začali sme byť na problémy v tejto oblasti veľmi citliví.

… a hrniec prekypel.

Peter Zajac: Prekypel keď sa začala pripravovať daňovo-odvodová reforma. Jej tvorcovia odmietali akúkoľvek skutočnú politickú a odbornú diskusiu. Pre nás bola úplne samozrejmá podpora zjednodušenia a zefektívnenia celého zbyrokratizovaného daňovo-odvodového systému. Bolo však pre nás nepochopiteľné prečo by sa mal tento proces spájať s likvidačným zvyšovaním odvodov pre SZČO a to ešte s doslova nehoráznym tvrdením že sa tým má dosiahnuť spravodlivosť voči zamestnancom. Akoby sa mohla spravodlivosť nastoliť tým že jedna nespravodlivosť sa nahradí druhou. Pre mňa bola obzvlášť cynická rétorika o živnostníkoch z donútenia či falošných živnostníkoch ku ktorej prispel aj štatistický úrad a na základe manipulovaných údajov mu vyšlo že na Slovensku je okolo 100 tisíc živnostníkov z donútenia. Navyše svoju manipuláciu obhajoval aj po tom čo mu bola dokázaná. Bol to pritom ten istý štatistický úrad kvôli ktorého nedbajskej práci nemáme ešte ani dnes ukončené sčítanie ľudu ktoré bude stáť kvôli chaosu o takmer pol milióna eur viac ako bol pôvodný rozpočet.

Ako dlho to trvalo?

Peter Zajac: Celá jalová diskusia trvala od zimy 2010 do jari 2011. Ministerstvá financií sociálnych vecí a práce vodili všetkých za nos a potichu pripravovali to čomu hovorili reforma odvodovo-daňového systému. Jej výsledkom malo byť likvidačné zvýšenie odvodov pre SZČO výrazné obmedzenie paušálnych výdavkov a zároveň odmietnutie licencií. Vtedy sme si uvedomili že sa musíme spojiť so všetkými živnostenskými združeniami a zástupcami kultúrneho sektora. Spoločným postojom sa nám podarilo zabrániť prijatiu zákona o daňovo-odvodovej reforme aj keď sme stáli proti veľmi silnému tlaku veľkej časti koalície z SDKÚ SaS a strany MOST-HÍD ministerstva financií a ministerstva práce a sociálnych vecí ale aj Republikovej únie zamestnávateľov ktorá sa aspoň pokúšala o ústretovosť.
Mne osobne sa podarilo prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu zmeniť predtým prijatý zákon uvaľujúci odvody na pasívne príjmy umelcov. Ešte sa pokúsime urobiť zmeny v zákone ohľadne odpisov kde nás tiež vláda zaskočila svojím návrhom na poslednú chvíľu. Nepodarilo sa nám však zamedziť prijatiu zákona o spoločnej spotrebnej dani pre vinárov pivárov a liehovarníkov ktorého prvým negatívnym dôsledkom sa stalo zavretie výroby ovocných vín v Krupine a prepúšťanie zamestnancov.

Vy pán poslanec Dostál ste spustili rozsiahlu kampaň Alibaba a štyristotisíc živnostníkov. Prečo?

Ondrej Dostál: Zámer zvyšovať odvodové zaťaženie pre živnostníkov bol zo strany autorov odvodovo-daňovej reformy a ich podporovateľov sprevádzaný rečami ktoré mali navodiť dojem akoby živnostníci mali neoprávnené výhody alebo dokonca niekoho okrádali. Chceli sme sa k tomu postaviť čelom a jasne odpovedať že živnostníci nie sú zbojníci a že zbojstvom je to čo sa na nich chystá.
Na zbojníckom chodníku nad Terchovou som sa oholil a vyhlásil že sa neoholím kým problém zvyšovania odvodov pre živnostníkov nebude vyriešený. A tak ako bol stále viac bradatý tento problém rástla aj moja brada a išla dole až vtedy keď bol problém zažehnaný. My v OKS sme presvedčení že živnostníkom netreba život komplikovať a sťažovať ale zjednodušovať. Napríklad aj už spomínanými licenciami.

O čo v licenciách ide?

Ondrej Dostál: Ide o výrazné zníženie administratívnej záťaže najmä pre SZČO a jedno osobových živnostníkov bez zamestnancov ktorí nie sú platcovia dane z pridanej hodnoty . Tento systém by umožnil jednou alebo dvoma platbami na zakúpenie licencie naraz uhradiť ich daňové a odvodové povinností bez vedenia účtovníctva s povinnou evidenciou príjmov. Systém licencií by bol dobrovoľný ako alternatíva k paušálnym výdavkom.

Čo pokladáte do budúcnosti za najdôležitejšie pre podporu domáceho malého a stredného podnikania?

Ondrej Dostál: Pripraviť takú reformu daňovo-odvodového systému ktorá povedie k jeho zjednodušeniu a sprehľadneniu bez zvyšovania daní a odvodov pre živnostníkov a dohodárov so zachovaním paušálnych výdavkov v súčasnej výške a pre remeselné živnosti návrat k 60 percentám. Ako alternatívu k paušálnym výdavkom budeme presadzovať zavedenie licencií v podobe na ktorej sa zhodnú zástupcovia živnostníkov. Tiež je nevyhnutné radikálne znižovať administratívne zaťaženie podnikateľského prostredia a zvyšovať vymožiteľnosť práva. Ako dôležitý nástroj riešenia problému nezamestnanosti považujeme znižovanie odvodov zamestnancov a dôchodkovú reformu s dôrazom na sporivý pilier. S týmito opatreniami musí ísť ruka v ruke radikálne znižovanie štátnej podpory parazitného podnikania prostredníctvom korupčných tendrov deformujúcich podnikateľské prostredie a rušenie zbytočných štátnych inštitúcií s prebujnenou administratívou tak ako to navrhujeme v balíčku päť plus jedna úsporných opatrení.

Rozhovor bol publikovaný v Živnostenských novinách 01/2012.

Comments

Komentáre