Včera sa na Ministerstve spravodlivosti SR uskutočnilo rozporové konanie so zástupcami signatárov dvoch hromadných pripomienok k návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR. Ani po rozporovom konaní nie je vyriešená otázka zakotvenia účasti verejnosti v legislatívnom procese. 

Najzásadnejším bodom oboch hromadných pripomienok pritom bolo zakotvenie účasti verejnosti v pripomienkovom konaní priamo do zákona. V súčasnosti je možnosť verejnosti pripomienkovať návrhy zákonov a iných právnych predpisov upravená iba v Legislatívnych pravidlách vlády SR, ktoré sú schválené uznesením vlády, a to iba vo vzťahu k vládnym návrhom zákonov. Tieto pravidlá sa navyše často porušujú. Možnosť pripomienkovania poslaneckých návrhov zákonov verejnosťou nie je zatiaľ vôbec nijako upravená. Ministerstvo spravodlivosti predložilo do pripomienkového konania návrh zákona o tvorbe právnych predpisov, v ktorom je o účasti verejnosti pri pripomienkovaní návrhov zákonov iba všeobecná zmienka, konkrétna úprava chýba. Rozhodnutie o jej zakotvení do zákona nepadlo ani na včerajšom rozporovom konaní, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia ministerstva na čele s vedúcou služobného úradu ministerstva Ľubomírou Kubišovou. Úplne alebo čiastočne akceptované boli iba niektoré čiastkové, menej podstatné body hromadnej pripomienky za práva verejnosti pri tvorbe právnych predpisov a ich zverejňovaní.

Oslovili sme preto ministra spravodlivosti Tomáša Boreca a požiadali ho, aby sa zasadil o zakotvenie účasti verejnosti v pripomienkovom konaní do návrhu zákona. V liste, ktorý sme mu zaslali, pripomíname, že záväzok pripraviť návrh zákona o účasti verejnosti na legislatívnom procese je jednou z úloh, ku ktorým sa vláda dobrovoľne zaviazala v Iniciatíve pre otvorené vládnutie. Návrh zákona o tvorbe právnych predpisov v podobe, v akej bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, však v žiadnom prípade nemožno považovať za návrh zákona o účasti verejnosti na legislatívnom procese. V liste ministrovi sme vyjadrili pripravenosť ďalej v tejto veci rokovať nielen o konkrétnej úprave účasti verejnosti na legislatívnom procese, ale aj o ďalších otvorených otázkach týkajúcich sa napr. možnosti publikovania právnych predpisov v Zbierke zákonov v jazykoch národnostných menšín, rešpektovania legisvakančnej lehoty a transparentnosti celého legislatívneho procesu. Otázka zverejňovania právnych predpisov v jazykoch národnostných menšín nie je riešená ani napriek tomu, že ide o medzinárodný záväzok Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov. Tieto pripomienky narazili na viacero systémových problémov, ktoré sa ako keby z pohľadu tohto zákona už nedajú riešiť. Napríklad pripomienka k možnosti zverejňovania právnych predpisov aj v jazykoch národnostných menšín poukázala na skutočnosť, že nie sú systémovo riešené preklady ani tých najzásadnejších predpisov do jazykov, s ktorými pracujú orgány verejnej správy alebo súdy, čo by zrejme aj znížilo nároky na verejné financie.

Súčasťou návrhu zákona predloženého do medzirezortného pripomienkového konania ministerstvom spravodlivosti bola pôvodne aj novela zákona o rokovacom poriadku NR SR. Na včerajšom rozporovom konaní sme sa však dozvedeli, že zmena rokovacieho poriadku NR SR bude z návrhu nového zákona vypustená a bude riešená samostatným návrhom, ktorý predložia poslanci NR SR. Časť našich pripomienok sa týkala aj tejto časti zákona, preto sme v tejto veci oslovili predsedu NR SR Petra Pellegriniho a vyzvali ho na zapojenie verejnosti do prípravy návrhu novely zákona o rokovacom poriadku NR SR. Rešpektujeme, že úprava rokovacieho poriadku NR SR je predovšetkým záležitosťou samotných poslancov NR SR. Sme však presvedčení, že zmena rokovacieho poriadku NR SR, ktorá by sa mala schváliť v súvislosti s pripravovaným návrhom zákona o tvorbe právnych predpisov, sa dotýka aj verejnosti. Ide predovšetkým o otázku práva verejnosti vyjadriť sa aj k poslaneckým návrhom zákonov a o zabezpečenie korektného a transparentného legislatívneho procesu v parlamente.

Za hromadnú pripomienku VIA IURIS: Eva Kováčechová, Imrich Vozár, 

Za signatárov hromadnej pripomienke za práva verejnosti pri tvorbe právnych predpisov a ich zverejňovaní: Ondrej Dostál, Štefan Szilva, Slavomíra Salajová, Péter Őry, Ákos Horony, Michal Makovník, Vladimír Špánik, Marcel Zajac

 

V Bratislave dňa 4. júna 2015.

 

Súvisiace informácie:

Hromadná pripomienka VIA IURIS k návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov

Hromadná pripomienka za práva verejnosti pri tvorbe právnych predpisov a ich zverejňovaní

Comments

Komentáre


Ondrej Dostál

Ondrej Dostál je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Od roku 2009 do roku 2017 bol poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2014 do roku 2018 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave. Je tiež poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Od apríla 2012 je predsedom OKS.