Polícia odmietla moje trestné oznámenie v kauze Star EU. Zároveň odmieta informovať o dôvodoch svojho rozhodnutia a snaží sa znemožniť jeho preskúmanie na základe opravného prostriedku. Postup polície nemožno hodnotiť inak ako snahu zamiesť ďalšiu korupčnú kauzu pod koberec, znemožniť jej vyšetrenie a potrestanie vinníkov.
Kauza Star EU sa týka podozrení z tunelovania eurofondov. Upozornil na ňu Ivan Kuhn v štúdii Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Externý projektový manažment ako forma tunelovania fondov Európskej únie. Išlo o verejné obstarávanie služieb externého projektového manažmentu realizované formou prieskumu trhu. Najmenej v 70 zistených prípadoch v ňom uspela firma Star EU, pričom opakovane boli na predloženie cenových ponúk oslovované iba tri firmy, pričom bolo oslovovaných tých istých 6 spoločnosti. Obstarávanie externého projektového manažmentu realizovala v mene prijímateľov eurofondov (obcí a miest) v takmer polovici prípadov firma personálne prepojená na Star EU.
Tieto informácie vyvolávajú podozrenie, že išlo o organizovanú akciu s cieľom tunelovania eurofondov. Toto podozrenie umocňujú informácie z článkov publikovaných v marci 2008 v denníku SME, podľa ktorých vtedajší generálny manažér strany SMER-SD a súčasný minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter odporúčal starostom a primátorom za SMER-SD v Košickom a Prešovskom kraji na prípravu projektov práve firmu Star EU.
Dňa 27. augusta 2014 som v tejto veci podal trestné oznámenie pre podozrenie z možného spáchania trestných činov machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona (TZ), podvodu podľa § 221 TZ, subvenčného podvodu podľa § 225 TZ a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 TZ. Podanie trestného oznámenia som avizoval v ten istý deň spoločnej tlačovej besede hnutia NOVA a Občianskej konzervatívnej strany, na ktorej predstavitelia NOVA Daniel Lipšic a Gábor Grendel informovali o podnetoch, ktoré v tejto veci podávajú na Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie.
Včera, 10. marca 2015, mi bolo z polície poštou doručené upovedomenie o vybavení trestného oznámenia. Podľa Trestného poriadku by prokurátor alebo policajt mali o podanom trestnom oznámení rozhodnúť do 30 dní od prijatia oznámenia. V tomto prípade sa tak stalo vyše polroka od podania oznámenia a takmer 5 mesiacov od odovzdania trestného oznámenia príslušnému útvaru policajného zboru.
Pod upovedomením o vybavení trestného oznámenia je podpísaná mjr. Ing. Jana Košová, vyšetrovateľka policajného zboru z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania (Sasinkova ul. č. 23, Bratislava). Upovedomenie je formulované nezrozumiteľným spôsobom, v ktorom nie je vecne uvedené, s akým výsledkom bolo trestné oznámenie posúdené. Konštatuje sa v nej iba, že iný vyšetrovateľ vo veci rozhodol podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Uvedené rozhodnutie znamená, že trestné oznámenie bolo odmietnuté.
V upovedomení sa uvádza, že na Národnú kriminálnu agentúru, národnú protikorupčnú jednotku, expozitúru Východ, Košice bol odstúpený spisový materiál pod číslom PPZ-NKA-PKJ14-OPC-11-005/2015 s totožnými informáciami a podozrením zo spáchania rovnakých skutkov ako v mojom oznámení. Vyšetrovateľ NAKA Košice údajne po relevantnom preverovaní podozrivých skutočností vo veci rozhodol uznesením podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zo dňa 25.2.2015, vydaným pod ČVS:PPZ-18-PK-VY-2015. Vyšetrovateľka mjr. Ing. Jana Košová konštatuje, že z môjho trestného oznámenia nevyplývajú žiadne iné relevantné skutočnosti a v závere svojho upovedomenia uvádza:
„V súlade so závermi pracovnej porady riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s námestníkmi krajských prokuratúr pre krajský úsek, ktorá sa konala v dňoch 08.06.2009 – 09.06.2009, z ktorých vyplýva: „Ak policajt, resp. prokurátor obdrží od rovnakého podávateľa, alebo ďalšieho podávateľa trestné oznámenie pre rovnaký skutok, o ktorom už bolo predtým procesne rozhodnuté podľa § 197 odsek 1 písmeno a) až d) Trestného poriadku, o takomto podaní nie je už potrebné opakovane konať a rozhodovať, len treba jeho podávateľa písomne upovedomiť, resp. vyrozumieť o tom, že o skutku už bolo predtým rozhodnuté“ a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považujem Vaše trestné oznámenie zo dňa 27.08.2014 za vybavené.“
Ja sám ho za vybavené nepovažujem a postup vyšetrovateľky mjr. Ing. Jany Košovej považujem za nezákonný. Trestný poriadok v § 196 až 198 upravuje spôsoby, akým spôsobom môžu orgány činné v trestnom konaní rozhodnúť o podanom trestnom oznámení. Upovedomenie o vybavení trestného oznámenia sa medzi zákonom ustanovenými spôsobmi nenachádza. Závery porady prokurátorov nemôžu byť nadradené zákonu a nemôžu byť interpretované spôsobom, ktorý by zákonu odporoval.
Postupom vyšetrovateľky mi boli upreté moje práva oznamovateľa trestného činu. Oznamovateľ nemá právo na to, aby na základe jeho podnetu bolo začaté trestné stíhanie. Má však právo na to, aby bol jeho podnet prešetrený a aby bol o výsledku prešetrenia riadne informovaný a mal možnosť využiť opravný prostriedok vo forme sťažnosti. V prípade dodržania zákonného postupu by mi bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa o odmietnutí môjho trestného oznámenia. Jeho súčasťou by bolo odôvodnenie, z ktorého by som sa dozvedel, na základe čoho vyšetrovateľ môj podnet odmietol. Jeho súčasťou by bolo poučenie o možnosti podať opravný prostriedok vo forme sťažnosti proti uzneseniu. Výsledkom postupu vyšetrovateľky je však len akési upovedomenie, ktoré nič z toho neobsahuje.
Nemám v úmysle pomáhať polícii zamiesť kauzu Star EU pod koberec, preto v uvedenej veci podniknem tieto kroky:
1. Podám sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľky o odmietnutí môjho trestného oznámenia. Upovedomenie síce nemá formu a náležitosti uznesenia, ale v Trestnom poriadku sa píše, že podanie sa má posudzovať podľa obsahu. Podľa obsahu som toto upovedomenie posúdil ako uznesenie vyšetrovateľky o odmietnutí trestného oznámenia v zmysle § 197 ods. 1. písm. d) Trestného poriadku, ktoré má formálne nedostatky. Sťažnosť podám v zákonom stanovenej trojdňovej lehote, čiže do piatku.
2. Podám sťažnosť proti postupu vyšetrovateľky a požiadam prokuratúru, aby preverila, či jej postup bol v súlade so zákonom.
3. Na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám požiadam o úplné znenie záverov porady, na ktoré sa vyšetrovateľka vo svojom upovedomení odvoláva. V prípade, že závery naozaj umožňujú pri vybavovaní trestných oznámení postup v rozpore so zákonom, upozorním na to generálneho prokurátora a požiadam ho o zabezpečenie nápravy. V prípade, že zo strany vyšetrovateľky došlo k dezinterpretácii záverov porady, doplním túto informáciu do sťažnosti proti postupu vyšetrovateľky.
4. Na základe zákona o slobodnom prístupe požiadam o sprístupnenie uznesenia Národnej kriminálnej agentúry, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie v rovnakej veci. Moja žiadosť bude odmietnutá, pretože zákon o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje sprístupnenie uznesení o odmietnutí trestných oznámení.
5. Preto spoločne s kolegami s NOVA a SaS zverejníme dnes hromadnú pripomienku k návrhu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. K návrhu prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré končí zajtra, t. j. vo štvrtok 12. marca 2015. V hromadnej pripomienke navrhneme, aby bolo podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám možné sprístupniť aj rozhodnutia o odmietnutí trestného oznámenia. Zákon v súčasnosti umožňuje sprístupniť iba rozhodnutia podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, čiže rozhodnutia v prípravnom konaní po začatí trestného stíhania.
Ondrej Dostál
predseda OKS
V Bratislave dňa 11. marca 2015.
Súvisiace informácie:
Tlačová beseda OKS, NOVA a SaS ku kauze Star EU, 11.3.2015
Zdroj: NR SR
Ondrej Dostál: Trestné oznámenie v kauze Star EU
Polícia: Upovedomenie o vybavení trestného oznámenia
Štúdia Externý projektový manažment ako forma tunelovania fondov Európskej únie | (PDF verzia)
