Bratislava, 22. januára 2018 – Návrhy na lepšiu ochranu obetí domáceho násilia obsahuje hromadná pripomienka k návrhu novely Trestného zákona, ku ktorému do dnešného dňa prebieha pripomienkové konanie. Návrhy týkajúce sa boja s domácim násilím predstavujú až tretinu z celkovo 12 bodov hromadnej pripomienky. Do troch bodov boli zapracované odporúčania z tzv. Istanbulského dohovoru.
Medzi iniciátormi hromadnej pripomienky sú aj poslanci NR SR Ondrej Dostál (OKS, poslanecký klub SaS) a Zuzana Zimenová (nezaradená), ktorí pripomínajú, že na nesúlad právneho stavu v SR s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu, teda tzv. Istanbulským dohovorom, poukázala minuloročná analýza ministerstva spravodlivosti.
Slovensko a Istanbulský dohovor
„Je zvláštne, že ministerstvo spravodlivosti v júli zverejní analýzu, z ktorej vyplýva že právny stav v SR v oblasti trestného práva vo viacerých bodoch nie je v súlade s Istanbulským dohovorom, alebo s ním je iba v čiastočnom súlade, a potom v decembri dá do pripomienkového konania návrh novely Trestného zákona a nepokúsi sa tento nesúlad riešiť. Preto sme tri z opatrení Istanbulského dohovoru, ktoré nie sú zapracované do slovenského trestného práva, zahrnuli do našej hromadnej pripomienky a žiadame ministerstvo spravodlivosti, aby ich doplnilo do návrhu novely,“ vysvetľuje predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Ondrej Dostál.
Nezaradená poslankyňa Zuzana Zimenová poukazuje na to, že slovenská spoločnosť nie je ochotná o probléme domáceho násilia otvorene diskutovať, ani hľadať riešenia v prospech obetí: „Medzi ľuďmi stále kolujú zľudovelé príslovia typu „keď zbiješ ženu, akoby si roľu pooral“, ktoré sa mnohým zdajú vtipné. A keď príde šanca začať racionálne diskutovať o násilí páchanom na ženách, zatieni ju hon na čarodejnice v podobe útokov proti Istanbulskému dohovoru. Táto zadubenosť Slovensku nesvedčí, preto to chceme skúsiť inak. V snahe nemárniť čas a urobiť aspoň niečo, navrhujeme vložiť do pripravovanej novely trestného zákona štyri body, ktorými chceme posilniť ochranu obetí násilia páchanom na ženách, domácim násilím a sexuálnym násilím.“
Nespochybňovanie dôveryhodnosti obetí
Nesúlad právneho stavu SR s Istanbulským dohovorom konštatovalo ministerstvo spravodlivosti pri článku 54, podľa ktorého „Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v občianskom alebo v trestnom konaní dôkazy týkajúce sa sexuálnej histórie a správania sa obete boli povolené iba vtedy, ak je to relevantné a potrebné.“ Hromadná pripomienka preto navrhuje doplniť Trestný poriadok, ktorého novelizácia je súčasťou pripomienkovanej novely, tak, aby dôkazy bezdôvodne spochybňujúce dôveryhodnosť obetí boli neprípustné.
Terapeutka a bývalá vedúca Národnej linky pre ženy zažívajúce násilie Daša Malíková, ktorá je spoluiniciátorkou hromadnej pripomienky, považuje za vážny problém aj to, že pri trestných činoch súvisiacich s násilím páchaným na ženách, násilím v blízkych vzťahoch a sexuálnym násilím sa viac ako pri iných trestných činoch skúma dôveryhodnosť obete. „Stáva sa, že napriek existencii jasných dôkazov o spáchaní trestného činu dochádza k spochybňovaniu dôveryhodnosti obete napr. prostredníctvom súdnoznaleckých posudkov a tým k pokusom o zastavenie trestného stíhania,“ upozorňuje Daša Malíková.
V ďalších dvoch bodoch hromadnej pripomienky ide o zabezpečenie právnej pomoci niektorým obetiam trestných činov spojených s násilím páchaným na ženách, domácim násilím a sexuálnym násilím aj v prípade, že si obeť neuplatňuje náhradu škody (článok 57 dohovoru) a predĺženie premlčacej doby pri trestnom čine nezákonných sterilizácií (článok 58 dohovoru).
Zvýšená ochrana obetí
Nad rámec Istanbulského dohovoru sa témy domáceho násilia týka aj bod hromadnej pripomienky, ktorým sa má zabezpečiť, aby obete niektorých násilných trestných činov boli automaticky a bezodkladne informované o prepustení obvineného alebo odsúdeného na slobodu alebo o jeho úteku. Týkať by sa to malo trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 155 a 156, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 a nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona.
Zaradenie tohto bodu do hromadnej pripomienky inicioval advokát Matúš Kanis, ktorý sa venuje zastupovaniu obetí domáceho násilia. Zmena má podľa neho zabezpečiť, aby obete týchto trestných činov boli o prepustení páchateľov takýchto trestných činov informované automaticky a bezodkladne. „Obete týchto trestných činov sú často o pobyte páchateľa na slobode informované s veľkým časovým posunom, čo môže ohrozovať ich bezpečnosť. Takéto informácie sa poskytujú len na základe žiadosti poškodenej alebo úvahy súdu, že jej hrozí nebezpečenstvo, teda nie vo všetkých prípadoch. Automatické a bezodkladné informovanie poškodených osôb je opatrením na zvýšenie ich ochrany,“ vysvetľuje Matúš Kanis.
