Minulotýždňové schválenie zákona o tripartite si viacerí novinári i politici vysvetlili tak že znemožní občanom prístup k zvukovým záznamom z rokovaní vlády. Nie je to tak. Skutočnosť že do zákona o organizácii činnosti vlády bola vložená veta „schôdze vlády sú neverejné“ nemení nič na tom či možno sprístupňovať zvukové záznamy z týchto schôdzí. Ak bol toto cieľ ktorý vláda návrhom sledovala tak sa jej ho dosiahnuť nepodarilo.
Je evidentné že predloženie návrhu súvisí s kauzou žiadosti o sprístupnenie zvukového záznamu z prvého rokovania Ficovej vlády. Keďže sa objavilo podozrenie že na ňom bol pri odvolávaní štátnych tajomníkov porušený zákon požiadal som v júli minulý rok na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám o zvukový záznam z príslušného rokovania vlády. Úrad vlády moju žiadosť odmietol a následne zamietol aj moje odvolanie (rozklad) preto som sa v tejto veci obrátil so žalobou na súd.
Prvým pokusom vyhnúť sa v budúcnosti podobným „problémom“ bol návrh vedúceho Úradu vlády Igora Federiča na zmenu rokovacieho poriadku vlády v tom smere aby sa zvukové záznamy z rokovaní vlády nevyhotovovali. Po jeho kritike bol návrh stiahnutý.
Novela zákona o organizácii činnosti vlády prostredníctvom schváleného zákona o tripartite sleduje ten istý cieľ. Zabrániť občanom v žiadostiach o sprístupnenie zvukových záznamov z rokovaní vlády. Pravda tento zámer nebol predkladateľmi návrhu nikdy oficiálne priznaný. Návrh bol zdôvodnený bližšie nekonkretizovaným tvrdením z dôvodovej správy že „absencia takéhoto ustanovenia v zákone spôsobuje aj v praxi značné ťažkosti“. Ministerka práce sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová ktorej rezort návrh pripravil nevysvetlila v čom tie „značné ťažkosti“ spočívali. Nezdôvodnila ani to prečo sa zákon o organizácii činnosti vlády novelizoval prostredníctvom zákona o tripartite s ktorým uvedená zmena nemá nijakú priamu súvislosť.
Vláda však vlastne ani nemohla priznať svoju skutočnú motiváciu. Ak by priznala že sa návrhom snaží znemožniť občanom prístup k zvukovým záznamom z rokovaní vlády tak by tým zároveň priznala že až doteraz občania takéto právo mali a teda Úrad vlády vedený podpredsedom Smeru Federičom konal protizákonne keď požadovaný zvukový záznam z prvého rokovania Ficovej vlády odmietol sprístupniť.
Podstatné je však niečo iné. Skutočnosť že zákon o organizácii činnosti vlády bude obsahovať ustanovenie že schôdze vlády sú neverejné nemá vôbec nijaký vplyv na sprístupňovanie zvukových záznamov z rokovaní vlády na základe žiadostí podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Tento zákon presne vymedzuje dôvody pre ktoré je možné obmedziť prístup k informáciám. Je to možné v prípadoch že ide o utajovanú skutočnosť osobné údaje obchodné tajomstvo alebo iné presne špecifikované okolnosti. Neverejný charakter rokovania vlády však v zmysle infozákona nie je dôvodom na obmedzenie prístupu občanov k informáciám. Aj po schválení zákona o tripartite majú právo na prístup k zvukovým záznamom z rokovaní vlády.
Keďže schôdze vlády boli neverejné aj doteraz (hoci iba na základe rokovacieho poriadku vlády) a v otázke sprístupňovania zvukových záznamov ostal zachovaný doterajší právny stav dá sa povedať že parlament schválil zmenu ktorou sa nič nemení. Či za tento zbabraný pokus obmedziť občanom prístup k informáciám nesie zodpovednosť ministerka Tomanová ktorá návrh zákona o tripartite predkladala alebo ten kto jej poradil vložiť doňho novelu zákona o organizácii činnosti vlády nie je až také dôležité. Vidno však že babráctvo môže mať aj pozitívne stránky.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 14. februára 2007.
