Tvrdí Ing. Tibor Takáč geodet predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) v Košickom kraji. Už takmer dvadsať rokov žije a podniká v Rožňave. O post poslanca sa uchádza s programom OKS ktorého nosnými bodmi sú obnova prirodzených regiónov kontrola politikov a úradníkov a stop plytvaniu s peniazmi občanov.
Ako ste tu začínali?
Nastúpil som na post vedúceho geodézie v r. 1989 tesne pred revolúciou. Zažil som tu ešte posledné záchvevy predchádzajúceho režimu. Napr. zavolal mi vtedajší vedúci tajomník OV KSS lebo mu nejaký straník hodil na stôl svoju stranícku knižku kvôli sporom o pozemok. Ja som si ten prípad prezrel ale videl som že už o tom prípade rozhodoval aj najvyšší súd a straník neuspel. Napriek tomu vedúci tajomník trval na tom aby som to začal znovu od začiatku riešiť čo som odmietol. Čakal som z toho nepríjemnosti ale obišlo sa to bez nich. Pravdepodobne aj vďaka Novembru 1989.
Kde vás zastihla „nežná“?
Nebol som znalcom miestnych pomerov ale stal som sa lídrom VPN v rámci podniku vo východoslovenskom kraji. V tých časoch sa vyslovovala dôvera riadiacim pracovníkom z asi 30 podriadených mi dôveru nedal len jeden.
Odtiaľ viedla cesta do politiky?
Po nežnej som sa tešil na zmenu systému najmä na slobodu z toho vyplývajúcu. V r. 1990 až 1991 som mal dobrý pocit že sme krajinou bez korupcie a klientelizmu. Neskôr sa však tento pocit začal u mňa rýchlo vytrácať najmä vďaka Mečiarovým vládam preto som znovu vstúpil do politiky konkrétne do Demokratickej strany kde som sa stal jej okresným predsedom. Keď sa však situácia v DS podstatne zmenila po voľbe Ľudovíta Kaníka za predsedu založili sme OKS. Bolo to vo februári 2000.
Prečo práve tento politický smer?
Som od prírody pravicovo zmýšľajúci človek a tzn. chcieť čo najväčšiu slobodu rozhodovania pre jednotlivca a čo najmenej prerozdeľovania spoločných prostriedkov. Najväčšiu slobodu z hľadiska ekonomickej aj všeobecnej slobody pre človeka. Všetko čo človek vie urobiť sám a o čom môže najlepšie rozhodnúť sám má spraviť a rozhodnúť nemá o ňom rozhodovať niekto iný čo vlastne presadzujú ľavicovo orientované strany.
Sme však v regióne v ktorom dominuje maďarská koalícia čo niektorým prekáža …
To že je niekto maďarskej národnosti neznamená že musí byť zlým poslancom pre náš zmiešaný región a pre Slovákov v ňom žijúcich. Keby som však bol ja maďarskej národnosti nerozhodoval by som sa vo voľbách podľa tejto príslušnosti. V našom programe máme obnovu prirodzených regiónov v ich pôvodných hraniciach. Vystihujú prirodzené hranice aj tejto menšiny. Ak nebudú mať vo svojom prostredí národnostnú oponentúru tak sa budú aj maďarskí voliči správať inak a budú voliť podľa toho ku ktorému politickému smeru inklinujú. Ale pri týchto voľbách ide predovšetkým o to aby boli zvolení slušní ľudia. V regionálnych a komunálnych voľbách je príslušnosť ku pravici či ľavici až druho- či treťoradá.
S čím tam chcete vstúpiť vy?
Jedným z mojich konkrétnych predsavzatí je neustále navrhovať aby táto poslanecká práca nebola honorovaná okrem náhrad skutočných nákladov by mali poslanci ten jeden deň v mesiaci „odposlancovať“ zadarmo. Ušetrili by sa tým milióny korún ročne. Za štyri roky je to už pri súčasných odmenách viac ako 27 miliónov a za to sa dá opraviť napr. podstatný možno celý úsek cesty napr. medzi Rožňavou a Spišskou Novou Vsou cez Súľovú. Pod KSK sú okrem dopravnej siete aj nemocnice. Tie sú už v štádiu že by sa mali správať ako privátne podniky a mali by mať väčší záujem o pacientov a ich spokojnosť. Napr. finančná skupina Penta Group ktorej sa všetci obávajú bude vždy lepším riešením než nemocnice vo vlastníctve štátu alebo samospráv. V oblasti školstva platí že školy o ktoré bude záujem najmä pre ich kvalitu sa budú rozvíjať a opačne školy o ktoré nebude záujem budú musieť bohužiaľ zaniknúť. Systém finančnej podpory podľa počtu žiakov považujem za správny pretože o existencii nebude rozhodovať lobizmus šikovný riaditeľ so známosťami ale záujem žiakov o štúdium na tej-ktorej škole. Posledná štvrtá oblasť kompetencií je kultúra. Tam je jasné že sa to bez podpory štátu a samospráv nedá inak riešiť ale nemôže sa to financovať spôsobom ako to robí štát dnes. Aj tam musia platiť prísnejšie ale najmä transparentnejšie pravidlá.
Máte aj konkrétne zámery pre región Rožňavy?
Pre samotné mesto a blízke okolie by som chcel získať podporu aj v rámci KSK na vybudovanie cyklotrasy ktorá povedie z Betliara až do Krásnej Hôrky popri rieke Slaná cez Rožňavu Brzotín Jovice a Krásnohorskú Dlhú Lúku. Projekty sa pripravujú s navrhovaným termínom realizácie v r. 2008 a 2009 pre úsek od Rožňavy po Krásnu Hôrku. Ak by sa pridal aj KSK zahrňovalo by to aj spojenie Rožňavy s Betliarom. Má to v sebe viac funkcií : protipovodňovú a protieróznu ochranu bude to zároveň prístupová cesta k pozemkom a taktiež atraktívna turisticko-rekreačná športová cesta pričom na trase je plánovaná aj rozhľadňa medzi Lipovníkom a Kr. Dl. Lúkou. Končiť to bude na hrade. Týmto by aj náš región mohol konečne čerpať na podobný projekt časť prostriedkov z fondov EÚ tak ako napríklad v podtatranských oblastiach. Hnevá ma aj príjazd do Rožňavy známy kruhový oblúk denne tam prejazdí 1000 áut zbytočných asi 1200 m (čo je asi 1200 kilometrov každý deň pre Rožňavčanov naviac) pričom stačí urobiť pri Joviciach odbočovací pruh do mesta. Toto by sa mohlo taktiež riešiť v spolupráci mesta a KSK.
Belo Hefler uverejnené v internetových novinách GemerInfo dňa 2. novembra 2005.