Máme schválený štátny rozpočet. Išlo to rýchlo a ľahko ako za starých čias. Fetiš doby – prognózy rastu či pádu HDP – bežnému človeku nič nepovie. To či sa ekonomike darí alebo nie však nakoniec cítiť všade.
Vysoký rast ekonomiky za posledné roky ktorý je tu podľa odborníkov z celého sveta vďaka reformám sa prejavil aj v zdravotníctve. Poslaním reformných zákonov totiž bolo zabezpečiť aby zdravotníctvo dostalo toľko zdrojov koľko to umožní výkonnosť ekonomiky. Parametre v zákonoch boli nastavené správne. Zdroje do zdravotníctva rástli podobne ako výkonnosť ekonomiky v dvojciferných hodnotách. Preto ani súčasný nárast odvodov za poistencov štátu zo 4 na 5 percent priemernej mzdy (teda o 25 percent) nie je až takou záťažou pre štátny rozpočet ako by sa mohlo zdať. V absolútnom vyjadrení má totiž štát na svojich bedrách vďaka rozbehnutej ekonomike o 300-tisíc poistencov menej ako v časoch mečiarovskej devastácie. Tým sa samochválenie Fica aký je on fešák a koľko pridal scvrkne z 25 percent na 7.
Aj to je fajn. I keď ešte lepšie by bolo znížiť odvody. Treba sa tiež zamyslieť či viac zdrojov pre zdravotníctvo je sprevádzané zlepšením kvality poskytovanej starostlivosti. Dostávajú pacienti lepšie služby? Sme k ním slušnejší? Majú čistejšie postele? Kratšie čakajú na ošetrenie? A dostávajú sestry a lekári výrazne vyššie mzdy ako predtým? Rozpočet je schválený zdravotníctvo však nerieši.
Autor je bývalý minister zdravotníctva a predseda Programovej rady OKS.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 8. decembra 2008.
