Jeho starý otec bol luteránsky biskup ktorému komunisti zničili život. Aj preto nemal v celej širokej rodine jediného straníka. November 1989 zažil priamo na pražskej Národní tříde. Aj preto nemal problém s rozlíšením kto je kto hoci práve preto bol vždy v menšine. Dnes je v menšine znova. Je poslancom OKS ktorú už odmietol aj Béla Bugár. Napriek tomu tvrdí že na prehru sú príliš zaťatí.
Osuský je na Slovensku historické meno. Ako sa spája s vami?
Celkom pokrvne. Štefan Osuský ktorý sa po vylúčení zo všetkých uhorských gymnázií vysťahoval do Ameriky neskôr sa z neho stal úspešný advokát a diplomat 20 rokov bol československým veľvyslancom v Paríži bol krstným môjho otca. V roku 1946 mu povedal: Sem príde komunizmus poď do Ameriky si môj krstný syn postarám sa o teba. Ale môj otec tu už mal zahovorenú svoju budúcu ženu a tak ostal. Nemám však Štefanovi Osuskému za zlé že tak správne predvídal budúcnosť a nepriamo chcel spôsobiť aby som sa nenarodil. (Smiech.)
Ste teda zo známej luteránskej rodiny.
Áno starý otec bol biskup evanjelickej cirkvi a profesor na teologickej fakulte v päťdesiatych rokoch ho však zbavili profesúry aj biskupstva. Keď som ho spoznal bol to smutný a zlomený človek.
Vaša rodina asi komunistov nemala v láske.
U nás doma sa neklamalo takže u jedných starých rodičov visel na stene Masaryk a u druhých Štefánikova socha ktorú sochár Bohuslav Kafka venoval starému otcovi zakladateľovi Družstva pre výstavbu bradlianskej mohyly. Boli sme československy orientovaná a protikomunistická rodina. Všetci boli v odboji ale v nekomunistickom. Starý otec mi hovoril ako to bolo s komunistami a Povstaním: Akí komunisti v Povstaní? Veď v Mikuláši by sa komunisti zmestili na korbu jedného auta.
Nikto z celej rodiny nepatril ku komunistom?
To neprichádzalo do úvahy. Ja som napríklad chcel som študovať filmovú kritiku alebo scenáristiku. Rodina mi však vysvetlila že s mojím profilom by mi musela súhlas podpísať minimálne Jiřina Švorcová a keďže sme nevedeli či vie písať ani som sa nepokúsil. To isté platilo o práve. Tak som šiel na medicínu.
Tam ste nemali problémy?
Na prijímačkách som získal 97 a pol bodu zo sto možných ale nebol som prijatý. Otec tam mal mocného nepriateľa šéfa straníckej organizácie na fakulte. Šéf univerzitného výboru komunistickej strany ktorého nikto z rodiny nepoznal si však pri odvolacom konaní asi povedal že urobí dobrý skutok. Pozrel sa na počet bodov ktoré som dosiahol a spýtal sa: Má niekto niečo proti Osuskému? Vraj sa to opýtal takým tónom že nikto sa neozval. Bol jednoducho väčšie zviera než spomínaný otcov nepriateľ.
Čo sa dalo za komunizmu na medicíne naučiť?
Tí čo chceli mohli sa špecializovať. Pod vedením môjho guru Branislava Lišku sa každý kto chcel mohol napríklad vyžiť v biochémii. Väčšina ľudí tam možno študovala kvôli doktorátu ale vždy sa nájdu zápalistí ľudia ktorí majú radosť z toho čo robia.
Čo ste robili po skončení školy?
Absolvoval som vojenčinu a potom som nastúpil ako lekár a pedagóg LF UK do Fakultnej nemocnice kde pôsobím dodnes.
Čo ste tam na začiatku robili?
Zaúčajúceho sa dermatovenerológa. Prijímal som pacientov vyšetroval písal chorobopisy učil. Prvý nepriateľ bol písací stroj.
Bolo za komunizmu lukratívne byť lekárom?
V roku 1978 som mal nástupný plat 1950 korún. Lekári ktorí nie sú aj učiteľmi mali vždy paradoxne vyššiu platovú tabuľku a vyššie platy ako my.
Prečo ste teda zostávali učiteľom?
Mám to rád. Prinieslo mi to aj veľa priateľstiev. Ešte pred Novembrom som sa dostal do spoločnosti katolíckeho študentského undergroundu. Brat jedného dievčaťa z tejto skupiny bol vo väzení za dovážanie Biblií z Poľska. Zobrali ma medzi seba chodili sme do Čabaja na faru a viedli debaty.
Prečo vás vzali medzi seba?
Zrejme vďaka môjmu luteránskemu menu. Poznali tiež moje názory do činnosti mojej študijnej skupiny som napríklad písal body ako návšteva Bradla či mapovanie bielych miest našej histórie.
Ako ste prežili November 1989?
Som ťažký pragofil Prahu považujem za najkrajšie mesto sveta takže som tam chodieval aspoň deväť desaťkrát do roka. Mal som v nej svoju divadelno-filatelistickú trasu ktorú som vždy pešo prešiel. Začínala sa Činoherným klubom kde som vždy zisťoval či neostal nejaký lístok na skvelé predstavenia. 17. novembra 1989 som sa ocitol na pravidelnej návšteve antikvariátu pri Národní třídě. Keď som vyšiel zbadal som zástup policajtov s bielymi obuškami a prilbami. Jeden okoloidúci mi hovoril že sem má prísť študentská demonštrácia a že „něco bude“. Tak som sa postavil na parapet jedného výkladu a spoza policajtov som sledoval čo sa deje. Študenti prišli volali známe heslá. Policajti nás však po hodine zahnali do bočných ulíc. Asi nechceli aby sme sledovali ako budú študentov biť.
Prvé dva dni takmer nikto nevedel čo sa stalo. Aký to bol pocit?
Prespal som u rodiny. V Rudom práve vyšla na druhý deň malá správička o protisocialistických živloch. Mal som lístok na Gogoľa do Činoherného klubu. Na javisko vyšiel môj najobľúbenejší herec Petr Čepek prečítal vyhlásenie hercov s tým že kto chce môže diskutovať. Tak som sa prihlásil a povedal: Ja si želám aby sa svojím spôsobom naplnili slová Milouša Jakeša ktorý kdesi bránil Miroslava Šěpána vetou: „Je dobrý soudruh a bude tady sedět.“ Moje želanie bolo vyslyšané Šěpán bol jeden z mála komunistických prominentov ktorý skončil vo väzení.
Zapojili ste sa do diania?
Ešte počas toho víkendu som sa stal súčasťou masy ľudí ktorí kráčali Václavským námestím. Kričali sme: „Rudý právo psalo že nás bylo málo.“ Bolo nás toľko že policajti iba krotko stáli a tvárili sa ako baránkovia boží. Bola tam ohromná atmosféra. Po návrate do Bratislavy sme sa s Braňom Liškom okamžite stretli so študentmi. Neskôr sa k nám pridal jeden boľševický kolega a žičlivo utrúsil že vraj už sú na nás zatykače. Upozornili sme na riziko študentov a všetci spolu sme vyrazili na námestie.
Nemali ste ambíciu politicky sa angažovať?
Našou úlohou bolo renovovať zničené podhubie. Zakladali sme senát pripravovali sme štatút fakulty. Už ani pamätníci niečoho podobného nežili takže sme to museli pripravovať z nuly. Viedol som prvú schôdzu Akademického senátu po možno štyridsiatich rokoch. V nemocnici vznikla VPN ktorá si ma zvolila za hovorcu. Padali najhorší boľševici ale len tam kde to chceli ľudia. A potom sme zakladali lekársku komoru.
Bez zákonov?
Nejako to musí vzniknúť zákony prišli až potom.
Ako ste vnímali prvé ponovembrové roky?
Po voľbách v roku 1992 za mnou prišiel kolega sedeli sme pri káve a on hovorí: Je to hrozné o chvíľu nebude koho voliť. Bola to ťažká doba: Mečiar dominoval ODÚ sa rozkladala v KDH doznieval spor s Klepáčom a Oberhauserom. V tom čase som dostal odkaz že sa so mnou chce rozprávať istý Pavol Hagyari predseda Konzervatívnej demokratickej strany.
Prečo?
Neviem. Bol som dosť známy z bojov s vtedajším Mečiarovým ministrom zdravotníctva Soboňom možno preto. Išiel som a na schodom som stretol Jána Pišúta. Ten sa mi v tom čase zdal byť schopný človek. O poschodie vyššie som stretol Ivana Mikloša ktorého som si dávno vážil a ktorý mi neskôr spôsobil hádam jediné vážne sklamanie v mojom politickom živote. Povedal som si: ak sú títo ľudia v tejto strane bude dobrá aj pre mňa. Tak som prvýkrát v živote a ako prvý z celej širokej rodiny vstúpil do strany.
Ako ste v roku 1992 vedeli že nemáte voliť Mečiara?
Mne sa Mečiar hneď nezdal. Keď sa niekto zachoval tak ako on voči partii okolo Fedora Gála ktorému som dôveroval nemohol som ho podporovať. Nemám rád klamárov verím životom prevereným ľuďom. Takých som stretol po voľbách 1994 keď som po Miklošovi preberal DS. Vtedy to vyzeralo úplne zúfalo ale napriek tomu sa našli ľudia ktorí niečo pre zdanlivo stratenú vec urobili. Ja si takéto veci pamätám a veľmi na ne dám. Vernosť nie je kvalifikácia ale ak niekto má predpoklady a dokázal vernosť princípom to je kvalifikácia ako hrom.
Vernosť bola v DS všeobecne prítomná?
Mám samozrejme aj opačné skúsenosti. Spomínam si ako všetci hovorili že v Nitre máme Petra Miššíka a že ho máme osloviť. Bolo mi čudné že máme k nejakej aktivite oslovovať člena strany. Keď som sa pýtal kde je vždy mi povedali že chodí hrávať tenis. Nitra bola mŕtvym krajom v rokoch 1994 až 1998 som Miššíka nevidel pohnúť prstom. S naším požehnaním sa však po voľbách 98 stal krajským prednostom. A keď zafúkal prvý vetrík od Dzurindu utiekol „na lepšie“ do SDKÚ. Vtedy som si znova povedal že vernosť je kľúčová vec.
Ako ste prežívali rozdelenie Československa?
Bol som hlboko zronený.
Mnohí sa po víťazstve HZDS a pri delení federácie v roku 1992 obávali že tu bude totalita. Vy nie?
Mal som obavy ale uvedomoval som si bezvýznamnosť Mečiara proti „sláve Božej“. Jednoducho som neveril že sa mu v strednej Európe podarí urobiť Lukašenkovo Bielorusko odtrhnúť túto zem a preniesť ju za Ural.
Ako ste sa ako lekár „potýkali“ s HZDS?
Vtedajší minister Soboňa nás vyprovokoval k veľkej demonštrácii. Mimochodom pamätám si na zmierovacie rokovanie kde sprostredkovateľa robil vtedajší poslušný podpredseda Mečiarovej vlády istý Roman Kováč. Lekári vtedy zaplnili námestie SNP. Zháňal som na ten míting reproduktory náhodou som stretol Pavla Hammela ktorý ich pomohol zohnať. Bola to veľká akcia.
O čo išlo?
O práva lekárskej komory o odvolávanie schopných riaditeľov nemocníc o slobodu lekárov.
Vo voľbách 1994 ste s DS získali 34 percenta zostali ste mimo parlamentu. Prečo ste išli do volieb samostatne a nie s SKOI na kandidátke KDH?
Ja som sa stal podpredsedom DS keď už boli tieto veci uzavreté. Časť strany sa vtedy postavila proti Hagyarimu ktorý mal jednu črtu ktorá korešpondovala s tým kam podľa nás smeroval teda do DÚ. Nemal problémy s princípmi. Na kongrese som vystúpil a povedal: Pán Hagyari hovorí že nie sme zaťažení ideológiou. A ja hovorím že sme a musíme byť zaťažení ideológiou pretože ak nijakú nemáme sme prázdni. Mikloš sa potom stal predsedom a ja podpredsedom ale bolo to tak tesne pred voľbami že už neboli možné nijaké dohody. Túto možnosť Hagyari úspešne zlikvidoval.
Ako ste sa nakoniec zblížili s SKOI?
To prišlo trochu neskôr. Vždy som mal rád Jána Langoša ako občan som ho vždy bránil napríklad aj proti smiešnym útokom na jeho dlhé vlasy.
Nakoniec vás Langoš vystriedal na čele DS. To bola jedna z mála výmen predsedu strany bez toho aby medzi jej aktérmi ostal zlý vzťah.
Pri rokovaniach o zbližovaní som chcel aby bola DS presvedčená že zlúčenie je pre ňu dobré. Ľudia z SKOI boli obrovským prínosom veď nakoniec sa nám podarilo dlhodobo dosahovať viac ako päť percent. A musím tiež povedať že som v živote nemyslel na nijaké kreslo. Aj keď sme teraz začali hovoriť o našej účasti na kandidátke SMK bez problémov by som bol ochotný byť aj na 150-tom mieste. Ak by som vedel že prinesiem pár hlasov a pomôžem dobrej veci bez váhania by som to urobil.
Aké boli roky predchádzajúcej Mečiarovej vlády pre vás ako lekára?
Marazmus pokračoval nič sa neriešilo. Podobne ako dnes.
Boli ste podpredsedom DS ktorá bola jednou z materských strán SDK. Ako si spomínate na dohodu materských strán o povolebnej spolupráci?
Je hanebné že ľudia z SDKÚ majú dnes bezočivosť povedať: „Ukážte nám dohodu o návrate k päťkoalícii.“ Pochopiteľne na papieri taká dohoda neexistuje. Vznik SDK bol nordickou ľsťou v súboji s nehoráznym nepriateľom ktorý tesne pred voľbami presadil svoje volebné pravidlá. Ale ak by sa pred voľbami niekto spýtal všetkých 150 kandidátov za SDK či sa vrátia ku koalícii všetci by povedali: Samozrejme. Nikomu ani nenapadlo že by to malo byť inak. Nie je to na písme ale ja mám rád ľudí s ktorými nemusí byť všetko napísané aby to platilo. Žiarivý príklad je Ján Čarnogurský: aj keď v niektorých veciach s ním absolútne nesúhlasím mimoriadne si ho ctím za držanie slova. Po voľbách v roku 1994 dodržal nepísaný sľub a keď KDH získalo v druhom skrutíniu jedno miesto dal ho Jánovi Langošovi. Možno aj pre schopnosť držať slovo si Čarnogurský nakoniec zavaril na ďalšie problémy vnútri KDH. Na stretnutiach v prešovskom kraji som potom musel pred vtedajšími členmi jeho strany Čarnogurského brániť. Robil som to z presvedčenia má totiž charakter.
Vaši vtedajší kolegovia z SDK Dzurinda Šimko Kukan a Kňažko však stále tvrdia že dohoda o návrate k päťkoalícii SDK neexistuje.
Bola to jedna z najsmutnejších vecí aké som zažil. Nepodpísali sme taký sľub ale normálna ľudská slušnosť kázala dodržať jasnú dohodu tak ako zdravý rozum kázal nenapísať to pred voľbami na papier. Aj môj vzťah k vlastnej DS sa zlomil presne vtedy keď sme na republikovej rade kde Mikloš oznámil že odchádza z DS obhajovali náš návrat k zástave DS. Neočakávali sme že nás bude väčšina novinárov tých nadšencov mašírovania pod jednou zástavou chváliť. Ale to čo sme zažili vo vlastnej strane bol skutočný šok.
Prečo šok?
Vtedy vystúpil Ivan Mikloš a povedal že s nami sa nedá spolupracovať. Pritom len my „padouši“ ktorí sme založili OKS sme dlhý čas pri hlasovaniach v parlamente až otrocky podporovali všetky Miklošove návrhy a teda aj pozíciu predsedu vlády a odolávali populizmu ľavice. Zrazu nám Mikloš povie že s nami sa nedá. To teda naozaj nemusel. Nebola to pravda a nebolo to pekné. Ak chcel odísť do SDKÚ mohol to urobiť aj bez takýchto ponižujúcich podrazov.
Prečo sa to stalo?
Dlho som si Mikloša vážil ako ekonóma ktorý vedel brilantne argumentovať. To že nikdy nebol ochotný pracovať pre DS ako stranu som bral ako deľbu úloh. Neveril som že klesne do pozície v ktorej bude proti nám používať lož. Do jeho duše nevidím.
Ako si vysvetľujete že vedenie SDKÚ tú lož neustále opakuje?
Ľudia okolo Dzurindu zrejme na začiatku pochopili že v KDH nevyhrajú a tak zvolili ľahšiu cestu. A ľuďom z DÚ to tiež neprekážalo pretože ich tradícia HZDS s ľudskou tvárou nebola niečím čo stálo za to brániť.
Do akej miery vážne bolo porušenie dohody o návrate k materským stranám SDK pre vývoj slovenskej politiky?
Z hľadiska hlasovania v parlamente a podpory vlády to vážne nebolo pretože napriek podvodu na nás sme ako poslanci ostali lojálni čím je celkom vyvrátená hlúpa novinárska téza o našom hádzaní polien pod nohy predsedu vlády. Ale z hľadiska vývoja politickej scény to bola katastrofa pretože v mene chiméry o jedinej silnej strane bola zničená takmer celá pravica a stred. Navyše SDKÚ to aj tak nepomohlo.
Dzurinda sa dnes sťažuje na médiá ale na začiatku bol ich miláčikom takže mal podporu aj pre onú chiméru o jednej veľkej strane. Prečo ste boli v DS proti?
Pretože to je neprirodzené. Môžem byť v koalícii s Volfom Krumpolcom Kováčom či Šagátom ale nie v jednej strane. Ani barónka Thatcher nie je v strane s Blairom ani Bush s Clintonom. Slušná strana musí mať svoje presvedčenie svoju ideológiu inak bude prázdnym spolkom.
Tento postoj vás stál ešte v DS percentá neskôr aj lojalitu vlastnej strany. Ste v OKS ktorá má problém dosiahnuť jedno percento. Máte pocit zmaru?
Nie. My traja poslanci OKS tvoríme dnes jednu päťdesiatinu parlamentu a napriek tomu sme za tie štyri roky pretlačili veci ktoré by tu inak neboli. Od dnešnej podoby Langošovho zákona o informáciách cez zákon o konkurzoch až po väčšie zníženie daní než navrhovala väčšina. Okrem toho sme v rámci našich možností dali istú tvár aj našej zahraničnej politike.
Čo tým myslíte?
František Šebej reprezentuje Slovensko v zhromaždení NATO ja v OBSE a Medziparlamentnej únii. A musím povedať že sa stáva že som tam jeden z mála niekedy takmer jediný z Európy kto podporuje Izrael zoči-voči samovražedným útokom presadzuje tvrdé odmietanie terorizmu a má jasný postoj k Lukašenkovmu režimu. Je pre mňa občas smutné uvedomiť si že zastupujem skôr názory amerického senátora Jesseho Helmsa než postoj Európy.
Prečo má Európa problém s jasnými postojmi?
Európa na ktorú som sa tešil bola Európa Margareth Thatcher. Dnešná Európa je postihnutá konceptom sociálneho štátu ktorý sa o všetko postará čím bola rozrušená schopnosť zodpovedného konania u Európanov. Demokratická Európa má tiež mindrák z toho že jej Amerika viackrát v minulom storočí pomohla prežiť na čo nereaguje vďakou ale istou zášťou.
Na akých hodnotách stojí dnešná Európa? Existuje ešte vôbec čosi ako euroamerická civilizácia?
Niekedy mám pocit že jedinou spoločnou hodnotou Európy je antiamerikanizmus. Súčasná Európa si nechce nikoho pohnevať zásadnými postojmi vždy chce dosiahnuť kompromis a odmieta robiť čokoľvek čo sa nemusí páčiť jej pohodlným voličom. Prirovnal by som to k nášmu zdravotníctvu je jasné že to takto ďalej nepôjde ale takmer nikto to nechce zmeniť pretože by to vyvolalo odpor.
Prečo dominujú Európe slabí politici?
Štátom garantovaný sociálny blahobyt k tomu priamo vedie. V Amerike nemusíte mať občiansky preukaz poistenie či povinnú registráciu. Ak si trúfate prežiť ako zálesák môžete. Spoliehanie sa na seba rodinu prípadne na komunitu okolo seba je strašné potrebné. V Európe to však postupne vymizlo. Európski politici sú len odrazom takejto spoločnosti.
Ste lekár. Viete čo by sa malo urobiť so slovenským zdravotníctvom?
Je to až primitívne jednoduché. Musíme urobiť čiaru ktorá určí na čo skutočne máme a podľa toho sa zariadiť. Inak budú neustále narastať dlhy a zdravotníctvo skolabuje. Nemôžeme od zdravotníctva dostávať viac než na čo naozaj máme.
Podporili by lekári tvrdú reformu zdravotníctva?
Reformátora by na začiatku nenávideli pacienti ministerstvo lekárnici aj lekári. Každému by totiž siahol na rokmi zaužívaný spôsob mrhania peňazí. Mesačne je to 800 miliónov.
Myslíte že budúca vláda k tej reforme prikročí?
Myslím že nie.
Rudolf Zajac išiel teda od vás do ANO zbytočne?
Nemyslím si že osobne dostane bianko šek na svoju dobrú reformu. Realitou bude skôr už typická poloreforma.
Pred pár dňami sa SMK rozhodla že na svoju kandidátku nevezme iné strany. Znamená to že hodnoty ktoré reprezentuje OKS sa na Slovensku končia?
Nemyslím si to. Keď som v roku 1994 prevzal DS po Miklošovi mali sme 14 percenta hlasov. Ľudia sa ma už vtedy pýtali či naozaj verím že sa to zmení. Naozaj som tomu veril nakoniec sme dosiahli 5 percent a dostali sme možnosť presadiť nepomerne veľa dobrých zákonov. Možno zase chvíľu pôjdeme slzavým údolím ale ak budeme mať vôľu znovu to prekonáme. Sme v tomto dosť zaťatí ľudia.
Pôjde OKS do volieb sama?
Myslím že dnes už prípadné prepadnuté hlasy nerozhodnú o povahe režimu takže OKS sa slobodne pokúsi ukázať že tu existuje čosi skutočne reformné. Nesadíme fazuľu ale sekvoje na plody sme ochotní čakať.
Sklamalo vás rozhodnutie SMK?
Možno áno ale nič to nemení na mojom postoji k SMK. I v budúcnosti by som hlasoval za ich oprávnené požiadavky spolu s Gyulom Bárdosom či Laszlóom Nagyom. Myslím že rozhodnutie SMK má korene v zmene ich postoja k odchodu z vlády v roku 2001.
Nie je do budúcnosti riešením spojenie reformného potenciálu OKS a straníckych štruktúr KDH?
Bude dosť času na to aby sa ukázalo či je to reálne.
Aký je váš odpočet tejto vlády?
V jednej piesni sa spieva: „Nebylo to špatné mohlo to být lepší.“ Ja hovorím: „Nebylo to dobré mohlo to být horší.“
Koho z politikov si najviac vážite?
Z iných brehov Jána Čarnogurského a dnes žiaľ i Jána Langoša. Z vlastného brehu Fera Šebeja Petra Zajaca a Petra Tatára každého pre iné ale všetkých spolu.
Prečo ostal Ján Langoš osamotený v DS?
Jano je založením Marlboro man. Osamelý muž pri ohni kdesi v arizonskej púšti.
Ste veriaci?
Môj vzťah k Bohu je dobrý ctím si ho a verím že vidí moju snahu dodržiavať jeho prikázania.
Ste okrem iného vášnivý filatelista. Akú najvzácnejšiu známku vlastníte?
Najvzácnejšie sú priateľstvá ktoré som tým získal.
Neostanete po voľbách už len pri známkach?
Nie. Už som zvyknutý žiť v menšine. Vďakabohu som v slušnej strane. Mám v nej priateľov sme spoločenstvo v ktorom som naozaj rád.
Peter Osuský sa narodil 11. 10. 1953 v Bratislave. V roku 1977 absolvoval Lekársku fakultu UK. V roku 1993 vstúpil do Konzervatívnej demokratickej strany v roku 1994 sa stal predsedom Demokratickej strany od roku 1995 bol jej prvým podpredsedom. V súčasnosti je podpredseda Občianskej konzervatívnej strany. Od roku 1998 je poslanec NR SR. Je ženatý má štyri deti žije v Bratislave.
Rozhovor bol uverejnený v týždenníku Domino fórum dňa 30. mája 2002.