Opozícia si zaslúži kritiku za to že hlasovala za návrh ktorý umožní stavať cesty na cudzích pozemkoch. Treba však povedať aj to že tak urobila lebo bola oklamaná.
Keď sa niekto v dôsledku vlastnej nedbanlivosti stane obeťou podvodu je namieste na tú nedbanlivosť poukázať. Najmä keď sa jej dopustí niekto koho úlohou je dávať pozor či sa niečo nekalé nedeje. Nie je však úplne v poriadku keď sa poukazuje iba na nedbanlivcov a nepovie sa aj to že sa stal podvod a kto ho spáchal.
Niečo podobné platí aj o hlasovaní väčšiny opozície za pozmeňujúci návrh poslanca Smeru Petra Pelegriniho ktorým sa o takmer 300 kilometrov rozšírili úseky budúcich diaľnic a rýchlostných komunikácií ktoré možno stavať aj na cudzích pozemkoch. Je úplne evidentné že opoziční poslanci nehlasovali vedome za rozšírenie pôsobnosti vyvlastňovacieho diaľničného zákona ktorý považujú za protiústavný a napadli ho na Ústavnom súde. Za kritiku ktorá sa vzniesla na ich hlavu za to že si nevšimli o čom vlastne hlasujú a odmávali niečo s čím nesúhlasia ich iste ľutovať netreba. Patrí im právom také veci by sa stávať nemali.
Nejde len o nevšímavosť
Keď sa však povie B malo by sa povedať aj A. Teda to čo opozičnému zlyhaniu predchádzalo. Lebo v tomto prípade nejde len o bežnú nevšímavosť opozičných poslancov ale o vyložené klamstvo jedného z poslancov vládnej koalície.
Poslanec Pelegrini v rámci schvaľovania nového zákona o cestnej premávke prišiel s pozmeňujúcim návrhom ktorým novelizoval dva zákony o mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic (jeden z roku 1996 druhý z roku 2007). Nepriame novelizovanie zákonov cez iné nesúvisiace zákony je pochybným postupom. Predkladatelia takýchto návrhov sa vyhnú normálnej verejnej diskusii a riadnemu legislatívnemu procesu ktorý v prípade vládnych návrhov pozostáva z medzirezortného pripomienkového konania z prerokovania návrhu v Legislatívnej rade vlády a ďalších poradných orgánoch vlády z jeho schválenia vo vláde a potom z troch čítaní v parlamente.
Urobiť tak v prípade zákona ktorý má na stole Ústavný súd a o ktorého novelizáciu sa len pár týždňov predtým pokúsilo ministerstvo dopravy normálnym legislatívnym procesom je zvlášť perfídne. Toto všetko je hodné kritiky samo osebe to však nepresahuje rámec obchádzania normálneho legislatívneho postupu ku ktorému dochádza aj v množstve iných prípadov.
Skrytý návrh
Výnimočnosť postupu Petra Pelegriniho spočíva v tom že na skutočný obsah svojho návrhu nielenže neupozornil ale dokonca poslancom tvrdil že návrh obsahuje niečo iné než naozaj obsahuje. Skutočným obsahom Pelegriniho pozmeňovacieho návrhu ktorý je obsahovo totožný s májovým návrhom novely z dielne ministerstva dopravy je rozšírenie úsekov budúcej diaľnice na ktorých možno uplatňovať zrýchlený postup aj za cenu porušovania vlastníckych práv a stavania na cudzích pozemkoch. Pelegrini však tento návrh skryl do pozmeňujúceho návrhu zakomponovať do zákona o cestných komunikáciách zoznam diaľnic a rýchlostných ciest. A v písomnom odôvodnení tvrdil že ide iba o „previazanie“ dvoch diaľničných „urýchľovacích“ zákonov s doplnením zoznamu diaľnic a rýchlostných komunikácií do zákona o cestných komunikáciách. Veď kto by už čo mohol mať proti tomu aby v zákone boli vymenované diaľnice?
Keby bol poslanec Pelegrini svoj návrh predložil bez toho aby naň zvlášť upozorňoval a opoziční poslanci by si to nevšimli bolo by to azda možné považovať za taktickú lesť. Takto to však nie je žiadna taktická lesť ani drobný interpretačný posun ale jasné a očividné klamstvo.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 25. júla 2008.
Ďalšie informácie:
Ondrej Dostál: Poslanec Smeru je klamár: Ako opozícia za vyvlastňovanie hlasovala
