Cicero toho narozprával a napísal dosť veľa. Koniec koncov najmä preto ho dal Marcus Antonius (ten čo sa neskôr zaplietol s Kleopatrou) nakoniec zabiť. Nešlo pritom o všetky Cicerove reči iba o niekoľko konkrétnych rečí v senáte zvaných filipiky. Najmä v tej druhej filipike si Cicero na Marca Antonia dovolil dosť veľa. Nečudo že ho to dožralo.
Filipiky sa volali filipiky podľa podobných buričských rečí ktoré už dosť dávno pred Cicerom viedol v Grécku istý Demostenes na adresu Filipa Macedónskeho otca Alexandra Macedónskeho. Ani v tých časoch to asi nebolo celkom bezpečné. Cicero sa často a úspešne plietol do rímskej vysokej politiky a keď už tam bol rečnil. Nie vždy to dopadlo podľa jeho očakávaní a občas ho za tie reči vyhnali ďaleko od Ríma. Tam potom filozofoval. Iné mu ani nezostávalo lebo mu vzali aj všetok majetok. Možno aj preto sa hlásil k stoikom a nie k epikurejcom lebo na užívanie si boli aj vtedy potrebné nejaké prostriedky.
Niektoré jeho výroky dnes budia rozpaky.
Povedal napríklad že hojnosť námetov vedie k hojnosti slov (RERUM ENIM COPIA VERBORUM COPIAM GIGNIT). Iste ste si všimli že v dnešných časoch vzniká veľká hojnosť slov aj bez akýchkoľvek námetov. Ale v týchto veciach nie je spoľahlivejší ani mladší Seneca ktorý napríklad radil používať častejšie uši ako jazyk (AURIBUS FREQUENTIUS QUAM LINGUA UTERE). Na ochutnávanie polievky sa pritom uši vôbec nehodia. Cicero zrejme tušil že to s tými filipikami na adresu Marca Antonia trochu prehnal lebo zanechal aj povestný postreh že ako zaseješ tak budeš žať (UT SEMENTEM FECERIS ITA METES). V tých filipikách išlo o to aby sa senát postavil na stranu Octaviana proti Marcovi Antoniovi. Antonius Lepidus a Octavianus sa však nakoniec dohodli a zároveň si vzájomne odsúhlasili pozabíjanie svojich kritikov. Boli to predvídaví muži. Octavianus si vďačnosť voči Cicerovi odložil na modlitby a Marcus Antonius bol natoľko napálený že okrem Cicera dal pozabíjať aj časť jeho rodiny. Ak máme veriť Plutarchovi (a prečo by sme mu nemali veriť všetci mu veria) tak Cicerovi odťal istý Herennius na príkaz Marca Antonia hlavu i ruky. Cicerova hlava a ruky boli potom pribité k rečníckemu pódiu v senáte na výstrahu pre iných ktorým by možno inak zišlo na um trúsiť po senáte filipiky. Nuž všeličo sa od rímskych čias zmenilo k horšiemu. Ale aby sme nezostali len pri praktickej politike Cicero má aj iné veľké zásluhy. Keď mal práve čas (toho mal vo vyhnanstve i potom vlastne fúru) prekladal gréckych filozofov do latinčiny. A vytváral pritom latinské slová na veci ktoré praktickí Rimania dovtedy nepoznali.
Dostali sa potom z latinčiny do mnohých jazykov (napríklad v angličtine slová ako morals property individual science image a appetite). Inými slovami nebyť Cicera nemáme problémy s morálkou vlastníctvom individualitou vedou predstavami a apetítom (alebo vkusom?). Keďže sa Cicero hlásil k stoikom bol presvedčený že do politiky človek nemá ísť kvôli verejnému uznaniu bohatstvu a moci (ktoré považoval za bezvýznamné) ale výhradne preto aby zlepšil život komunity ktorej je súčasťou. Už vtedy sa mu za to hrozne smiali.
Cicerove diela sú poučné ale to ako s ním naložil ten notorický záletník Marcus Antonius je ešte poučnejšie. Smutné je že umenie filipiky odvtedy značne upadlo. Iba si nadávame. Ale aj rečnícke umenie o ktorom Cicero tak vášnivo písal upadlo. Ale čo už. Aká republika takí Cicerovia a také filipiky.