Ak máme veriť grónskemu kronikárovi Björnovi Herjolfssonovi (a prečo by sme neverili) bol nórsky Viking Leif Eriksson synom Erika Thorvaldssona ktorého prezývali „Červený Erik“. Nemalo to nič spoločné s jeho politickým presvedčením – Erik Thorvaldsson mal hrozne ryšavé vlasy a bradu. Červený Erik objavil Grónsko. Jeho syn Leif Ameriku.
V ikingovia boli zvedaví ľudia ktorí sa vydávali na objaviteľské cesty po mori. Väčšinou si pri tom aj nalúpili ale my im nemáme čo vyčítať. Rusi síce tvrdia že oni mali jedného slušného objaviteľa ktorý nekradol a volal sa Miklucho Maklaj ale neviem neviem. Už to meno… Erik sa narodil v Nórsku ale jeho otec Thorvald príliš holdoval vikingskému zvyku občas niekoho zahlušiť. Nakoniec to liezlo všetkým Nórom natoľko na nervy že ho vykázali a on sa usadil na Islande. Jeho syn Erik sa na Islande oženil s tlstou Thorhildou (chudšie dievčatá už rozchytali šikovnejší Vikingovia) dcérou Thorbjorga Björnssona. S ňou mal okrem iného aj syna Leifa Erikssona. Vikingovia totiž používali priezviská poukazujúce na krstné meno otca čo pôsobilo občas zmätok. V istej rodine sa napríklad natoľko ujalo meno Ulf že sa potom niekoľko generácií všetci chlapci volali Ulf Ulfsson. Keď sa na to pozrieme bližšie tak Červený Erik Grónsko tak celkom neobjavil lebo vraj už istý Viking Gunnbjörn Ulfsson raz z lode Grónsko zazrel. Erik však na ňom ako prvý pristál. K tomu prišlo tak že Erik mal raz veľmi zlú náladu. Keď mal dobrú náladu bol ako med a dokonca sa hral s malým Leifom na lúpežné prepadnutie pobrežia. Ale pri tlstej Thorhilde nemal dobrú náladu často. Vlastne skoro nikdy. Vo svojich vikingských zlozvykoch sa Erik podal na otca a pozabíjal v záchvate už spomínanej zlej nálady nejakých susedov čo iných Vikingov dožralo a Erika vyhnali z Islandu. Teda nie navždy iba na tri roky lebo hlušiť susedov nebol až taký veľký hriech. Stávalo sa to. Erik sa teda odplavil objavil Grónsko vylodil sa tam nazval ostrov Grónsko (Greenland – zelená zem) a po troch rokoch sa vrátil na Island prehovárať ostatných aby sa tam s ním išli aspoň pozrieť. Nakoniec ich asi 400 až 500 prehovoril a spolu založili v Grónsku civilizáciu (miestni Inuiti mali na to trochu iný názor). Vtedy to v Grónsku išlo lebo bolo omnoho teplejšie. Bolo to okolo roku 985. Vikingovia tam pokojne žili hospodárili farmárčili a občas zabíjali Inuitov i seba navzájom ešte asi ďalších 450 rokov. Za poznámku stojí že už vtedy mali parlament. V 14. storočí sa však začalo hrozne ochladzovať a Grónsko neskôr opäť zostalo ľadovým medveďom a Inuitom. Preto sú Inuiti teraz takí znepokojení z globálneho otepľovania – nedôverujú Vikingom.
Erikov syn Leif Eriksson vraj okolo roku 1000 priniesol z Nórska do Grónska prvého kresťanského misionára. Nevedel celkom presne ako tá veselá spoločnosť misionára prijme a tak si radšej kúpil od už spomínaného Björna Herjolfssona novú loď a vyplavil sa s kamarátmi na západ. Doplavili sa až ku kanadským brehom a potulovali sa potom od Newfoundlandu až po Boston celý rok. Bol to podľa všetkého skvelý čunder. Ako nakoniec vždy v Amerike. Trochu ich vraj vyrušovali akýsi „skaelingovia“ čo boli asi Indiáni. Vikingovia volali všetkých čo neboli Vikingmi „skaelingovia“. Aj nás Slovákov. No ale Leif sa na to potom vykašľal vrátil sa do Grónska a celú slávu nechal akémusi Krištofovi Kolumbovi.