Každý tú potvoru pozná. Má telo leva a ženskú hlavu. A väčšinou aj krídla. Tá najznámejšia najstaršia a najväčšia v egyptskej Gize krídla nemá a niekto jej odfaklil nos. Zlé jazyky hovoria že jej ho odstrelili Napoleonovi vojaci kanónom ale nie je to pravda. Boli to známi milovníci umenia a kanónom jej odstrelili kus pravého ucha.
Vlastne ani nevieme či jej alebo jemu lebo jednak leží na bruchu a potrebné detaily nevidno a jednak má pravdepodobne tvár faraóna Rachefa ktorého kamaráti volali Chafre aHerodotos ktovie prečo Chefrén. A Rachef bol chlapec. Rachef vládol pred štyri a pol tisíc rokmi a musel to byť veľmi mrchavý panovník lebo sa na neho Egypťania sťažovali Herodotovi ešte o dvetisíc rokov neskôr. Jeho telo vraj vyhodili z pyramídy. Sfingu vyhodiť nemohli lebo je vysoká 20 a dlhá 60 metrov. Tak jej (či jemu) aspoň odrazili nos. Ale tu je reč o úplne inej sfinge zrejme aspoň o dvetisíc rokov mladšej.
Táto sfinga mala vraj aj krídla a ženskú tvár a bola dcérou stohlavého obra Tyfóna a jeho manželky Echidny. Tá odkázala sfinge mrzutú povahu lebo Tyfón bol romantik a chcel sa pri príchode domov aj pri odchode z domu s manželkou bozkávať a trval na tom že žiadnu hlavu nemožno vynechať. Menovaná sfinga žila na vrchu Sfingiu pri Tébach a bola dosť hlúpa. Raz mali múzy prestávku lebo v Grécku nebolo práve koho inšpirovať a tak jej dali otázku: „Kto chodí ráno na štyroch cez deň na dvoch a večer na troch nohách a pritom na troch či štyroch neobratnejšie ako na dvoch?“ Tomu sfinga nerozumela lebo jej sa na štyroch behalo dobre a na dvoch to takmer nešlo. Otravovala tou otázkou teda každého kto išiel okolo a každého kto jej nevedel dať odpoveď (čo bol prakticky každý) roztrhala na franforce. Bola tou otázkou posadnutá a Tébanov to dosť neurotizovalo. Väčšinou jej totiž povedali že oni to nie sú lebo ráno aj celý deň chodia na dvoch a večer keď sa opijú tak lozia po štyroch. Na nič múdrejšie neprišli a sfinga ich driapala jedného po druhom. Jedného dňa tesne po tom ako nechtiac zahlušil svojho otca prišiel k sfinge Oidipus a na otázku odpovedal správne: „Je to človek. Ako dieťa chodí na štyroch ako dospelý na dvoch a ako starec krivká o palici teda na troch.“ Sfinga sa vrhla do mora lebo tak jej kázal osud a Oidipus sa stal tébskym kráľom. Neskôr dopadol veľmi zle nechtiac sa oženil s vlastnou matkou vypichol si sám oči a podobne ale to je úplne iný príbeh.
Iný a vymyslený. V skutočnosti neprišiel k sfinge Oidipus ale významný tébsky pravicový ekonomos Miltonos a na sfinginu zákernú otázku odpovedal takto: „Sú to tébske ekonomické reformy. Najprv začali neobratne na štyroch potom sa rozbehli na dvoch no a keď začnú v Tébach vládnuť Populistos a Socialistos tak sa budú motať o palici teda na troch.“ Ekonomos Miltonos bol totiž aj veľký prorokos. Potom sa Miltonos a sfinga nad osudom reforiem natoľko rozľútili že sa opili na mol a vrhli sa do mora. Pôvodne si chceli iba zaplávať ale na veľkú radosť Populistosa i Socialistosa sa utopili lebo taký krutý býva osud reformátorov.
Svedkom tohto proroctva aj nehody bol dramatik Sofokles z Atén ktorý zbieral a spisoval veľmi trudnomyseľné príbehy. Ale aj jemu sa zdal príbeh Miltonosa jeho reforiem a sfingy jednoducho príliš tragický a preto vymyslel radšej omnoho veselší o kráľovi Oidipovi.