Pracovať sa nevypláca

title=

Olympskí bohovia boli väčšinou povaľači ale to nie je dôvod aby sme si ich nevážili. Vážime si naozaj kadekoho tak nebuďme cimperlich. Okrem toho predstava že rešpekt si možno vyslúžiť najmä prácou je okato proletárska. Olympskí bohovia a proletári? Čo nám šibe? Ale niektorí bohovia vážne pracovali. Napríklad Hefaistos či Hebe.

Hebe sa mi ktovie prečo páči viac. Je to bohyňa večnej mladosti a čašníčka bohov. Do úmoru roznáša božským povaľačom na Olympe drinky a okrem toho je vydatá za Herakla čo je asi tiež náročné. Chlapom sa páčia mladé čašníčky ale Hefaistos je akýsi zaujímavejší. Starí Gréci zrejme dreli od svitu do mrku (čo ja viem – pásli ovce polievali olivy) ale ich bohovia sa nepretrhli. Zväčša popíjali nektár jedli ambróziu a smiali sa (ešte sa k tomu ich smiechu vrátime). Iba Hefaistos – ten bol kováč a tvrdo makal. Hefaistos bol legitímnym synom najvyššieho boha Dia a jeho manželky Héry. Narodil sa však chromý a Héra ho zhodila z Olympu do Okeana. Dnes by jej to neprešlo. Hefaista potom vychovali morské bohyne Eurynomé a Tetis. Boli to fajn ženské. Eurynomé mala s najvyšším bohom Diom tri dcéry Charitky bohyne pôvabu a krásy a Tetis bola matkou najväčšieho gréckeho hrdinu Achilla. Ale to všetko až po tom ako vychovali Hefaista.

Všetky fajn ženské sa nakoniec vydajú. Tie dve dali Hefaista vyučiť za kováča lebo síce šmatlal ale ruky mal mocné. Bol to najlepší kováč všetkých čias (nech mi tí dnešní odpustia). Už ako kvalifikovaný kováč ukoval Hefaistos svojej matke Hére úžasný zlatý trón a poslal ho na Olymp. Héra si na trón sadla a okamžite ju tam pricvakli putá ktoré nevedel nik z bohov uvoľniť. Zeus sa smial ako pominutý. Nakoniec museli poslať po Hefaista ktorému sa však na Olymp nechcelo. Dostal ho tam až Dionýzos ktorý ho opil do nemoty.

Hefaistos matku oslobodil a už na Olympe zostal.

Zeus aj Héra boli síce dosť mrchaví rodičia ale rozhodli sa Hefaista trochu pozitívne diskriminovať a oženili ho s najkrajšou bohyňou na Olympe s Afroditou. Tá mu síce systematicky zahýbala napríklad s bohom zúrivej vojny Areom ale jeho šťastie to neskalilo. Taký býva osud veľmi zamestnaných mužov. Aj na Olympe Hefaistos stále pracoval a chodil spotený a v ufúľaných montérkach. Bohovia si nechali od neho postaviť úžasné paláce a kašľali pri tom na pravidlá verejného obstarávania.

Raz Hefaistos zaskočil za Hebe ktorá práve maródovala a obsluhoval bohov. Šmatlal okolo stola a poctivo roznášal nektár a ambróziu. Tí sa však začali na jeho krívaní hrozne smiať. Homér to nazýva „smiech bohov“ a asi to bolo čosi strašné. Dnes sa už nikto tak smiať nedokáže hoci povaľačov ktorí sa schuti smejú tým ktorí pracujú je aj dnes stále dosť. Ale toto nemá byť sociálna agitka. Homérsky smiech bohov totiž dnes naozaj chýba a dnešní smejúci sa povaľači iba precvičujú fajčiarsku bronchitídu – a to je trápna záležitosť. Pravý smiech má dunieť. Ale nebuďme nostalgickí. Hefaistovi sa na Olympe celkom darilo a celý ho prebudoval. Bohovia dovtedy spávali len tak pod širákom ale on im vybudoval zlaté strieborné a bronzové paláce. Nevedeli však byť veľmi vďační. Inak vyrábal Hefaistos najradšej zbrane a dodával ich každému. Napríklad aj synovi svojej náhradnej matky Tetis Achillovi ale aj jeho protivníkovi Memnónovi. Starí Gréci mali Hefaista veľmi radi. Tento príbeh je určite veľmi poučný ale ani za toho (gréckeho) boha neviem prečo.

Comments

Komentáre