Ivan Lexa sa opäť vysmial Slovensku. Posedel si vo vyšetrovacej väzbe a už zase je na slobode. Je to ako hra na pandúrov a zbojníkov len nežijeme bohužiaľ v detskej hre ale v skutočnosti. Argumenty na jeho prepustenie sú samozrejme nezmyselné a každému súdnemu človeku je to jasné.
Čo však jasné nie je je bezradnosť ktorá zavládla medzi ľuďmi. Najprv sa naštvali ale dnes len deň po akoby to už nikoho nezaujímalo. Život ide ďalej a začíname byť už takí otrlí že sa ani nečudujeme. V podstate nepočúvam dnes už to aká je to nehoráznosť ale rezignované: ja som to vedel. Horšia je bezradnosť kompetentných orgánov. Tie vajatajú či medzinárodný zatykač platí alebo nie kto mal či nemal čo urobiť a vlastne nerobia nič.
Pritom riešenie je celkom jednoduché. Ak senát súdruha Minárika poslal Lexu z väzenia z procesných čiže formálnych dôvodov a reálne dôvody – čiže možnosť úteku – nepominuli stačí aby príslušný okresný prokurátor poslal Lexu opäť tam kde patrí: do vyšetrovacej väzby.
Prečo tak neurobil? To sa treba spýtať jeho.
Dobrú noc!