Slovensko je po roku od volieb zdanlivo nehybné. Musí si však vybrať. Nemôže byť aj slušnou demokratickou krajinou aj etatistickým štátom predstierajúcim sociálnu citlivosť.
Rok po voľbách ktorých výsledkom je koalícia Smer SNS a HZDS je už v konkrétnej podobe zrejmé jej základné smerovanie viditeľné pred rokom len v obrysoch.
Reformy a hospodárstvo
Ficova vláda zastavila všetky nedokončené reformy a nezačala ani jednu z reforiem ktoré neotvorila Dzurindova vláda. V prvom prípade stratila rok hľadaním riešení ktoré sú kvadratúrou kruhu čo vedie k hlbokej kríze v zdravotníctve a k nárastu neistoty v sociálnom systéme. V druhom prípade sa ani len nedotkla takých závažných oblastí akou je reforma vzdelania či racionálne znižovanie verejných výdajov.
V ekonomickej oblasti sa vydala Ficova vláda ruskou cestou – vládu ekonomických pravidiel nahrádza nadvládou politickej moci nad ekonomikou. Kroky na zvýšenie ekonomickej dynamiky akými je znižovanie rovnej dane označuje za sabotáž podobne ako označoval Fico za ekonomickú vlastizradu prílev zahraničného kapitálu ktorý je základom dnešného úspechu slovenskej ekonomiky. Odhliadnuc od slovníka z čias komunistického boja proti imperializmu tým Slovensko neodvratne smeruje k strate ekonomickej dynamiky a k stagnácii.
Právo
Obzvlášť výrečné je smerovanie Ficovej vlády v právnej oblasti. Ak Robert Fico v opozícii tvrdil že na Slovensku nie je právny štát dnes jeho vláda robí všetko preto aby ho podomlela. Svedčí o tom rozklad reformy súdnictva a hádam v ešte väčšej miere zastrašovanie a zneužívanie mocenského oprávnenia štátu. Je to tak nielen v návrhoch umožňujúcich rozsiahle odpočúvanie a lokalizovanie bez nezávislej kontroly ale aj v kauzách v ktorých sa z vinníkov vyrábajú obete a z obetí konštruujú vinníci.
V prípade podnikateľa Reháka a advokáta Valka išlo o zavrhnutiahodné zastrašovanie a to nielen uvalením ničím neodôvodnenej väzby sprevádzanej elementárnymi procesnými pochybeniami ale aj nepriamym zastrašovaním ostatných podnikateľov a obhajcov pre ktorých mala byť kauza výstražným signálom.
V prípade Hedvigy Malinovej si minister vnútra možno ešte stále neuvedomuje že dal do hry svoju politickú dôveryhodnosť. Ak bude v procese predvolaný ako svedok obhajoby bude musieť miestoprísažne odpovedať na otázku či všetky medzitým očividne spochybnené dôkazy o Malinovej klamstve ešte stále pokladá za „nespochybniteľné“ ako to tvrdil na svojej pamätnej tlačovke.
Kriminalizácia aktivistov
Ficova vláda pripravila zákon o ochrane životného prostredia v ktorom chce obmedziť účasť občanov na spolurozhodovaní čo bol jeden z najvýznamnejších výsledkov zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Chápanie občianskych aktivít ako extrémistických a kriminalizácia ekologických aktivistov vracia Slovensko do čias neslávnych ideologických atakov a to bez ohľadu na to že aktivisti nemusia mať (a iste ani nemajú) vo všetkom pravdu. Tým sa stala Ficova vláda v priebehu roka nepriateľom občianskej spoločnosti.
Médiá
Ficova vláda sa stala za rok aj nepriateľom médií. Mocensky ovládla verejnoprávnu Slovenskú televíziu v ktorej zavládol duch devótnosti a usiluje sa ovládnuť verejnoprávny rozhlas. Voči novinárom označovaným za špiny sa správa s nenávistným triednym inštinktom. A ak bude pokračovať výrazné znižovanie finančných prostriedkov na kultúru vylezú zo svojich kabinetov aj záchrancovia kultúry ktorí ju tak horlivo zachraňovali pred bývalým ministrom kultúry.
Vulgárnosťami oplzlosťami a obscénnosťami Jána Slotu ktoré idú na konto celej vládnej koalície lebo nie sú výrokmi súkromnej osoby ale predsedu koaličnej strany sa dostáva Ficova vláda do etického suterénu. Reči o pestovaní vlastenectva sú vo svetle týchto výrokov čírym výsmechom.
V medzinárodnej oblasti vytesňuje dnešná koalícia Slovensko na perifériu. Každý rozumný štát si buduje dobré vzťahy s Ruskom. Ale len nerozumný štát vydáva pritom napospas svoju dôveryhodnosť voči spojencom ako to robí Ficova vláda. Slovensko nemôže ako člen NATO vyrábať zbrojné systémy s Ruskom nemôže byť sprostredkovateľom medzi našimi spojencami a Ruskom lebo sa tým stáva v ich očiach automaticky spojencom Ruska v Európskej únii a NATO.
Rázcestie
Bilancia prvého roku činnosti Ficovej vlády je jasná. Slovensko ktoré je dnes zdanlivo nehybné sa ocitlo na rázcestí. Musí si vybrať. Nemôže byť obojím – slušnou demokratickou krajinou so zodpovedajúcou životnou úrovňou vzdelanosťou a kultúrnosťou aj etatistickým štátom predstierajúcim sociálnu citlivosť. V tom ohrozuje mladú generáciu ktorej odoberá príležitosť obstáť v čoraz väčšej konkurencii ale aj sociálne cítiacich voličov ktorí si ešte neuvedomujú ako ich Fico zavádza.
Rovnako však nemôže byť Slovensko členom spoločenstiev ktoré nám zaručujú maximálnu bezpečnosť a ešte stále aj zvyšujúcu sa životnú úroveň a zároveň trójskym koňom Ruska v týchto spoločenstvách.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 20. júna 2007.
