Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súčasťou navrhovanej novely sú okrem iného aj také zmeny zákonov ktoré:
Dočasné zdobrovoľnenie vstupu do II. piliera dôchodkového poistenia nemá za cieľ zaviesť dobrovoľnosť ako princíp ale má slúžiť na to aby sa čo najväčšia skupina sporiteľov v II. pilieri vrátila do prvého piliera a svojimi odvodmi pomohla kryť deficit Sociálnej poisťovne vznikajúci v I. pilieri. Dôkazom je aj lákanie sporiteľov na výplatu usporených prostriedkov v hotovosti pričom ide o prostriedky určené na zabezpečenie ich dôchodkov a nie na priamu spotrebu ešte pred riadnym či mimoriadnym odchodom na dôchodok. Výrazná zmena pravidiel krátko po zavedení II. piliera dôchodkového poistenia pri tak dlhodobom projekte akým II. pilier dôchodkového poistenia nepochybne je môže pôsobiť negatívne aj na vývoj poistných fondov a tým poškodiť sporiteľov v II. pilieri ktorí sa rozhodnú v sporení pokračovať.
Zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne je rovnako ako zrušenie odpočítateľných položiek zo základu dane trestom pre tých ktorí sa svojou aktivitou snažia zabezpečiť si lepší život. Takéto opatrenie má snahu zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne jeho efekt ale bude minimálny pretože skupiny obyvateľov ktoré majú z pohľadu takýchto snáh skutočne „zaujímavé“ príjmy si dokážu ich vyplácanie „optimalizovať“ tak že sa ich toto opatrenie prakticky nedotkne. Dotkne sa ale výrazne strednej vrstvy zamestnancov ktorá je v pozícií kde sa podobná „optimalizácia“ nedá uskutočniť a je teda opäť veľmi pochybné tvrdenie že toto opatrenie sa týka len tých ktorým neuberie výraznú časť príjmu. Aj samotné ministerstvo v dôvodovej správe k návrhu zákona priznáva že toto opatrenie môže mať negatívny dopad na vývoj zamestnanosti čo by opäť výraznejšie zaťažilo už aj tak deficitnú Sociálnu poisťovňu.
Nepochopiteľným je aj to že vláda ktorá má vo svojom programovom vyhlásení vetu: „Vláda považuje za základnú povinnosť štátu aktívnu podporu rodín s dôrazom na mladú rodinu a vytváranie podmienok na jej založenie.“ navrhovaným vyňatím určitých skupín občanov prakticky trestá rodičov na materskej dovolenke a ľudí ktorí opatrujú ťažko zdravotne postihnuté osoby odopretím možnosti sporiť si na dôchodok v II. pilieri a núti túto skupinu občanov k plnej závislosti od štátneho dôchodku ktorého výška je vzhľadom na pokračujúcu a neriešenú krízu priebežného systému dôchodkového zabezpečenia veľmi neistá. Dá sa povedať že navrhované opatrenie ide priamo proti programovému vyhláseniu vlády a je výrazne antisociálne keďže nezlepšuje ale priam zhoršuje podmienky pre mladých ľudí ktorí si chcú založiť rodinu. Navyše ako sa uvádza nižšie v odôvodnení hromadnej pripomienky je tu podozrenie na protiústavnosť takéhoto opatrenia porušením rovnosti občanov v práve na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Obsahom tejto hromadnej pripomienky je návrh vypustiť z novely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov tie ustanovenia ktoré by znamenali likvidáciu starobného dôchodkového sporenia v jeho podstate a dnes platných medziach a rozsahu vypustenie ustanovení o zrušení maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne a vypustenie ustanovení ktoré vynímajú osoby na invalidnom dôchodku matky na materskej dovolenke ako aj opatrovateľov odkázaných osôb z okruhu poistencov za ktorých do II. piliera dôchodkového poistenia platí príspevky štát.
Preto sa na ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny obraciame s touto hromadnou pripomienkou ktorú možno podporiť do 23. júla 2007:
Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR
Špitálska 4-6
816 43 Bratislava
V súlade s článkom 10 Legislatívnych pravidiel vlády ktoré boli schválené uznesením vlády SR z 8. apríla 1997 č. 241 v znení uznesenia vlády SR z 28. septembra 2005 č. 736 týmto predkladáme túto hromadnú pripomienku k návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (číslo materiálu 19213/2007-I/52):
● V čl. I návrhu zákona vypustiť body 92 93 a 94.
● V čl. IV návrhu zákona vypustiť body 4 5 a 7
● V čl. I bod 170 vypustiť navrhované §293t §293y a premenovať navrhované paragrafy na §293t až §293ad. Súčasne vypustiť navrhovaný odkaz 115) a navrhovaný odkaz 116) premenovať na odkaz 115)
● V čl. IV návrhu zákona vypustiť navrhované §123f a §123g a premenovať navrhovaný §123h na §123f.
Všetky body hromadnej pripomienky majú charakter zásadnej pripomienky.
V prípade že Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR nevyhovie hromadnej pripomienke žiadame uskutočnenie rozporového konania na ktoré budú písomne pozvaní nižšie uvedení zástupcovia verejnosti.
Oprávnenie zastupovať verejnosť pri rokovaní o pripomienke majú: Juraj Petrovič Hlaváčikova 35 841 05 Bratislava
Ondrej Dostál Beskydská 8 811 05 Bratislava
Radovan Ďurana Nábrežná 3/26 038 61 Vrútky
Peter Gonda Zadunajská cesta 8 851 01 Bratislava
Odôvodnenie:
Body 92 93 a 94 článku I návrhu zákona rušia maximálny vymeriavací základ pre výpočet platby odvodov. Keďže ale súčasne novela neruší obmedzenie pre výšku dávok dochádza tu k zásadnej zmene charakteru sociálneho poistenia z poistného systému na daňový. Ide tu teda o ďalšie zavádzanie skrytej solidarity pričom najviac postihnuté budú stredné príjmové skupiny ktoré sú v zamestnaneckom pomere a ich zamestnávatelia ktorí nemôžu zamestnancom vyššie príjmy vyplácať inou formou ako vo forme mzdy.
Toto opatrenie bude mať za následok aj pokles dynamiky vývoja príjmov keďže zvýšenie príjmov ktoré by tým presiahli dnešný strop vymeriavacieho základu sa prejaví negatívne aj na nákladoch zamestnávateľov a títo nebudú mať snahu takéto príjmy zvyšovať.
Rovnako je možné očakávať aj negatívne dopady na vývoj nezamestnanosti čo priznáva aj predkladateľ v dôvodovej správe nakoľko zvýšené náklady zamestnávateľov a tým zníženie ich konkurencieschopnosti bude viesť k nižšej tvorbe nových pracovných miest.
Toto opatrenie má slúžiť výhradne na zníženie schodku Sociálnej poisťovne zhoršením podmienok zamestnávania je ale možné že výsledný efekt bude opačný ak totiž dôjde v dôsledku tohto opatrenia k nárastu nezamestnanosti bude Sociálna poisťovňa zaťažená vyššou mierou vyplácaných podpôr v nezamestnanosti.
Financovanie fondov Sociálnej Poisťovne vyžaduje dôslednú reformu ktorá zohľadní výšku poistných sadzieb tak aby zodpovedali výdavkom jednotlivých fondov. Navrhované opatrenie ktoré zruší maximálne vymeriavacie základy aj vo fondoch poistenia v nezamestnanosti a nemocenského poistenia nezmyselne zvýšia príjmy týchto fondov ktoré v niektorých rokoch generovali až 50% prebytky.
MPSVR má za úlohu predložiť kroky ktoré povedú k finančne udržateľnému a efektívnemu systému dôchodkového zabezpečenia. Zrušenie maximálnych vymeriavích základov nepredstavuje takýto krok lebo nezaručuje vyššie príjmy a ani zďaleka nereflektuje deficity prvého piliera na úrovni 20 mld Sk. Navrhované kroky sú len parciálnymi riešeniami ktoré neumožňujú kvalitne ohodnotiť dlhodobé dopady navrhovaných opatrení nakoľko stále neexistuje strategický dokument ktorý by popisoval dlhodobý zámer vlády v oblasti dôchodkového poistenia – vrátane spôsobu krytia deficitov prvého piliera po vyčerpaní privatizačných príjmov.
Body 4 5 a 7 čl. IV vynímajú určité kategórie občanov zo skupiny povinne zúčastnených na starobnom dôchodkovom poistení. Konkrétne sa jedná o invalidných občanov rodičov poistených z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do 6 rokov rodičov ktorí sa starajú o staršie dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom aj po šiestom roku života a občanov ktorí poberajú príspevok za opatrovanie (osôb s ťažkým zdravotným postihnutím). Ide tu teda o občanov za ktorých doteraz platil príspevky na starobné dôchodkové poistenie štát. Jedinou argumentáciou je podobne ako pri snahe o povinné prepoistenie poistencov štátu do štátnych zdravotných poisťovní tvrdenie že štát keďže uhrádza príspevky má právo rozhodovať kam tieto príspevky bude uhrádzať a nemá záujem ich uhrádzať súkromným spoločnostiam.
Ide tu o absolútne nepochopenie systému starobného dôchodkového poistenia pri ktorom štát neuhrádza za svojich poistencov príspevky súkromnej spoločnosti ale na dôchodkové účty konkrétnych poistencov. Navyše keďže štát nemá žiadne vlastné prostriedky ide tu o prostriedky všetkých občanov ktorí tým nepriamo majú dotovať schodok Sociálnej poisťovne neriešený vládou patričným a zodpovedným spôsobom.
Nepochopiteľným je aj takéto vymedzenie skupiny ktorá bude prinútená opustiť II. pilier dôchodkového poistenia nakoľko niektoré iné skupiny poistencov zostanú povinne poistené v II. pilieri dôchodkového poistenia. Jedná sa tu teda o ustanovenie ktoré je zrejme v rozpore aj s Ústavou SR ktorá v čl. 39 ods. 1 Ústavy SR zaručuje právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa. Keďže podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach je možné odôvodnene predpokladať že uvedený návrh porušuje tento článok tým že zavádza výraznú nerovnosť v právach niektorých vyššie uvedených skupín občanov na hmotné zabezpečenie v starobe keďže nebudú mať právo zúčastniť sa starobného dôchodkového poistenia tak ako ostatní občania.
Je taktiež nepochopiteľné že vláda ktorá má vo svojom programovom vyhlásení vetu: „Vláda považuje za základnú povinnosť štátu aktívnu podporu rodín s dôrazom na mladú rodinu a vytváranie podmienok na jej založenie.“ navrhovaným opatrením prakticky trestá rodičov na materskej dovolenke odopretím možnosti sporiť si na dôchodok v kapitalizačnom pilieri a núti týchto rodičov k plnej závislosti od štátneho dôchodku ktorého výška je vzhľadom na pokračujúcu a neriešenú krízu priebežného systému dôchodkového zabezpečenia veľmi neistá. Dá sa povedať že navrhované opatrenie ide priamo proti programovému vyhláseniu vlády a je výrazne antisociálne keďže nezlepšuje ale priam zhoršuje podmienky pre mladých ľudí ktorí si chcú založiť rodinu.
Rovnaká situácia je aj pri skupine poberateľov príspevku na opatrovanie ktorí sa starajú o zdravotne ťažko postihnutých. Ide o skupinu osôb ktoré svoj produktívny vek venujú starostlivosti o svojich ťažko telesne postihnutých príbuzných či iné osoby a svojou činnosťou výrazne odbremeňujú štát od potreby sa o zdravotne ťažko postihnutých starať. Odobrať tejto skupine občanov možnosť podieľať sa na starobnom dôchodkovom sporení je možné nazvať trestom za ich obetavosť a výsmechom do tváre ľudskosti ktorú svojou každodennou ťažkou prácou preukazujú.
Bod č. 83 v č. IV a bod 170 v čl. I návrhu zákona majú v časovo ohraničenom rámci umožniť odchod v súčasnosti povinne poistených občanov z II. piliera dôchodkového poistenia a ich návrat do I. piliera. Súčasne je cieľom návrhu umožniť týmto občanom vyplatenie doteraz uhradených príspevkov v hotovosti.
Toto opatrenie je jednoznačne smerované na výrazné poškodenie či priam likvidáciu II. piliera dôchodkového poistenia. Je to možné usúdiť z viacerých dôvodov. Návrh nepočíta s možnosťou odchodu z II. piliera dôchodkového poistenia pre všetkých občanov ale len pre tých ktorí dosiahli vek 30 rokov. Všetci ostatní (s výnimkou skupín ktoré majú byť vyňaté z povinného starobného dôchodkového sporenia na základe bodu 4 5 a 7 čl. IV) aj naďalej zostávajú povinne poistenými v II. pilieri dôchodkového poistenia. Ide tu teda opäť o delenie občanov na tých ktorí môžu II. pilier opustiť a tých ktorí nemôžu pričom analogicky platia argumenty o možnej protiústavnosti z predchádzajúceho bodu keďže práva občanov na hmotné zabezpečenie v starobe nebudú rovné.
Pri tomto opatrení sa opäť jedná o účelové opatrenie ktoré má zmenšiť počet občanov zapojených do II. piliera dôchodkového poistenia a tým zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne pre financovanie schodku v priebežnom systéme dôchodkového zabezpečenia.
Ide tu o opatrenie ktoré výrazným spôsobom zasahuje do stanovených pravidiel dôchodkového poistenia a to krátko po spustení nového systému starobného dôchodkového sporenia. Takéto zásahy do systému ktorého hlavnou vlastnosťou má byť dlhodobá stabilita a vývoj ktorého hlavným atribútom je práve dlhodobé investovanie za účelom zabezpečenia dôstojnej staroby je hazardovaním s budúcnosťou občanov v záujme krátkodobého zlepšenia situácie Sociálnej poisťovne. Lákanie občanov na spotrebu uhradených príspevkov je nezodpovedným hazardom s ich budúcnosťou a súčasne môže veľmi nepriaznivo ovplyvniť vývoj penzijných fondov pre tých občanov ktorí sa slobodne rozhodnú alebo budú musieť zostať zapojení do II. piliera dôchodkového poistenia.
Všetky vyššie uvedené opatrenia je možné hodnotiť ako výrazne negatívne pôsobiace na celý dôchodkový a sociálny systém. Zrušenie maximálnych vymeriavacích základov je ohrozením vývoja zamestnanosti či priam rizikom zvýšenia nezamestnanosti ktorá priamo zaťaží Sociálnu poisťovňu. Vylúčenie niektorých skupín občanov z II. piliera dôchodkového poistenia je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a demotivačne pôsobí na mladých ľudí ktorí si chcú založiť rodiny ale súčasne majú záujem sa finančne zabezpečiť aj na dôchodok a je trestom pre tých ktorí sa namiesto zamestnania starajú o zdravotne ťažko postihnutých spoluobčanov. Možnosť opustiť druhý pilier dôchodkového poistenia smeruje k jeho likvidácii a zvýšeniu počtu dôchodcov ktorí budú priamo závislí na jedinom štátnom dôchodku. Celkovo je možné povedať že prijatie vyššie uvedených opatrení je ohrozením budúcnosti občanov SR jednak znevýhodnením mladých ľudí a jednak nezodpovedným zaťažovaním Sociálnej poisťovne zvyšovaním počtu poistencov ktorí budú v budúcnosti závislí na ňou vyplácaných dávkach.
Juraj Petrovič Občianska konzervatívna strana
Ondrej Dostál Občianska konzervatívna strana
Radovan Ďurana INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
Peter Gonda Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Zuzana Humajová Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Radovan Kazda Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Ivan Kuhn Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Dušan Sloboda Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Silvester Bizoň Občianska konzervatívna strana
Tibor Takáč Občianska konzervatívna strana
Richard Ďurana INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
Juraj Karpiš INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz