Na Panenskej ulici je kaviarnička s čitárňou. Ponúkajú v nej najlepšiu arabskú a brazílsku kávu v Bratislave. Je pod bránou takmer ju nemožno nájsť a nepomáha ani hrdzavý vývesný štít s názvom Next Apache ale v tom je jej čaro. Napokon všetci sme svojím spôsobom Indiáni.
Ako to už však býva všetko je ináč. Nejde o Apačov ale o kanadského prenájomcu kaviarne ktorý skomolil slovenské „nech sa páči“ na „Next Apache“. To je príbeh o sile slov.
Nedávno som si naň spomenul pri čítaní článku v poľskom týždenníku Wprost. Opisuje sa v ňom maratónsky beh od čiernej diery v srdci Európy k jeho jasnej hore a autor premýšľa ako – podobne ako Winston Churchill – slúžiť ľuďom.
Trochu ma prekvapilo ako náš slovenský Churchill opisuje svoj príbeh od rozpadu komunizmu keď mal založiť kresťanskú a demokratickú úniu až po svoju dnešnú rolu. Nepamätám sa že by sa rozpad komunizmu spájal práve s kresťanskou a demokratickou úniou a tak trochu mi to pripomenulo dva zaprášené obrazy dodnes visiace v Klube novinárov ako pripomienka Víťazného februára. Na jednom je Gottwald s Clementisom na druhom bez len s jeho baranicou na hlave: Clementisova hlava sa odkotúľala na smetisko dejín. Ale prosím nech sa páči možno to skomolila redakcia.
Celkom čerstvo mi bilbord pod oknom oznámil že náš slovenský Churchill sa nebál naštartovať reformy a to ma už zaujalo. Trochu sa na to pamätám a neviem o tom že by reformy naštartoval sám len so svojou stranou. Ale prosím nech sa páči povedal som si berme to ako zveličenie.
Až kým sa mi pod oknom nezjavil ďalší bilbord a nezveril sa mi že máme ísť k veci a vzdelanie prináša príležitosti. Náš slovenský Churchill sa rád vracia k vzdelaniu ale nevedno čo tým myslí. Jeho hlavný pobočník je konkrétnejší: rád a opakovane rozpráva o znalostnej ekonomike celkom iste to však nie je reforma vzdelávania tú poslali obaja náčelníci a ich družina do hája čiže vysánkovali z parlamentu.
Ale prosím nech sa páči poďme teda k veci. O čom je reč? Anglický originál Churchilla ponúkal ako obeť krv slzy a pot; naša slovenská kópia keby to nešlo ináč vládnu koalíciu s hlavným protireformátorom. Takže o štyri roky si možno na bilborde prečítame: mali sme odvahu reformy nielen naštartovať ale ich aj odtrúbiť. Prosím nech sa páči.
A či znám nášho slovenského Churchilla? Neostal v tieni zabudnutia? Na to ja len s dvoma klasikmi slovenskej literatúry s Pavlom Orsághom Hviezdoslavom a Pavlom Orsághom Vilikovským skromne odpovedám: „Slovenský Churchill možný je? A ako možný! znám ho bezprostredne.“
Next apache!
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 24. apríla 2006.
