Fero Guldan píše o klamaní s ktorým máme normalizačné skúsenosti – od tej prvej keď sa okupanti stali bratskou pomocou. Zuzana Piussi hovorí že momentálne sme vo fáze čínskeho kapitalizmu ktorý je normalizáciou kde si môžeš kúpiť čo chceš. Fedor Blaščák uvažuje o dnešnej dobe ako neonormalizácii o tom že ktosi vo funkcii má moc rozhodovať z nadradenej pozície lebo vrchnosť a moc vnímame stále silne hierarchicky o známostiach a systéme osobných lojalít.
Jakub Bachtík spoluautor knihy Náměstí Krasnoarmějců 2 ktorá skúma normalizáciu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe si myslí že by sa v tej dobe zbláznil lebo byrokratizácia klientelizmus a neustály dohľad boli neskutočne hypertrofované ale jeho kolega Matěj Spurný túto výpoveď relativizuje a tvrdí že normalizácia bola moderným spoločenským usporiadaním nebola to nijaká orientálna despocia že síce moc bola centralizovanejšia ako dnes ale fungovala čiastočne podobne ako dnešná moc.
Máme narastajúci pocit že náš svet sa začína nápadne podobať na komunistickú normalizáciu. Súvisí to aj s podvojnosťou pojmu normalizácia. V širokom zmysle slova sa spája s osvietenstvom a modernizáciou znamená stanovenie jednotných noriem a činností smerujúcich k zjednoteniu zjednodušeniu a zhospodárneniu uvedenie vzťahov do stavu pokoja nastolenie poriadku. V dnešnom svete západnej civilizácie ju zažívame aj v podobe glajchštajchovania násilného usmerňovania k strohej jednote a uniformite. V užšom zmysle slova slúžila normalizácia po augustovej okupácii na základný cieľ obnovenia komunistického poriadku keď premieňala nenormálnosť režimu na každodennú normalitu.
Náš dnešný svet sa zrodil z novembrového presvedčenia o principiálnej nesprávnosti znormalizovaného videnia sveta o podstatnosti ľudskej slobody a spoločenskej plurality. Pocit dnešnej normalizácie vyplýva z pokusu obnoviť poriadok smerujúci k strohej jednote a uniformite. Stelesňuje ho predstava jednej moci jedného centra jednej zdravotnej poisťovne jedného sociálneho piliera jednej formy zamestnaneckého vzťahu jedného typu školstva a internátnych škôl jednej Matice slovenskej jedného národa jednej kultúrnej pamäti. Jedného monolitného jednoliateho sveta.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 4. marca 2013.
