V roku 1967 som prišiel na študijný pobyt do Tübingenu. Dvadsaťdva rokov od konca druhej svetovej vojny sedemnásť rokov od vzniku Spolkovej republiky Nemecko. Rok pred Pražskou jarou v Československu a Parížskym májom. Zažil som v Tübingene Kafkovho spolupútnika Maxa Broda filozofa nádeje Ernsta Blocha rekonštrukciu mestského historického jadra. Bol to čas študentského protestu proti skostnatenému školstvu starým nacistom korupcii. Ponúkali sa rozličné riešenia od Maových červených knižiek až po teroristické červené brigády a vraždenie. U nás sovietske tanky.
Nemecko vyšlo z tejto krízy posilnené. Práve preto že neotriasla základmi právneho štátu založeného na slobodách právnom vedomí spravodlivosti a transparentnosti. Sedemdesiate roky priniesli ekonomický rozmach razantný rozvoj vzdelanosti otvorenosti voči svetu. To na rozdiel od nášho sveta znormalizovaných neslobôd.
Dvadsaťdva rokov od novembra 1989 sa potácame v kríze. Nemá len ekonomickú povahu a nespája sa len s korupciou. Je aj krízou hodnôt a dôvery vo svet slobôd. Ozývajú sa kuvičie hlasy ktoré hovoria že celý slobodný svet je prehnitý. Upierajú zraky k Rusku Číne k arabskému svetu. Zrazu im nový autokratizmus prekáža menej ako naše slobody.
Gorila je len pomenovaním čohosi čo zažívame od mečiarovského komplotu proti VPN v roku 1991 v mene „poctivých mečiarovských privatizérov“ ktorí si medzi sebou delili korisť národného majetku. Čo malo podobu tretích operátorov vláčikov a skupiniek lebo sa to nezastavilo ani pred prahom Dzurindových vlád. Nástenkových tendrov Slavkovov a hlasov podobných Robertovi Ficovi lebo za jeho vlády dosiahla korupcia podobu organizovaných straníckych pravidiel.
Dvakrát som bol svedkom pokusu o nápravu. Dzurindove vlády nasmerovali Slovensko do NATO a EÚ. Nezviedli však zápas s mečiarovskou korupciou. Vytvorili si vlastné pravidlá a kto to do roka 2006 nevidel musel byť ranený slepotou. Druhý raz dostala šancu Radičovej vláda. Od prvej chvíle ju začala trestuhodne premrhávať. Nepadla na eurovale ale na vnútornom rozvale ktorý sa začal hanebnou podporou dovtedajšieho generálneho prokurátora zametajúceho všetky kauzy pod koberec pokračoval straníckym delením koristi až po Daňový úrad v Košiciach.
V tejto chvíli sa hovorí veľa o korupcii ale takmer nič o nevyhnutnosti úspor verejných výdavkov nastolení spravodlivosti o skutočnej reforme vzdelávania. Pritom pravda je taká že vyjsť z dnešnej krízy možno len vtedy ak bude boj proti korupcii súčasťou skutočného a nielen deklaratívneho zápasu proti zadlžovaniu skutočnej a nielen fiktívnej reformy vzdelávania a masívneho zápasu za spravodlivosť pod kontrolou verejnosti.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 23. januára 2012.
