Vláda Mikuláša Dzurindu ktorá vzišla z volieb v roku 2002 sa v programovom vyhlásení zaviazala doviesť Slovenskú republiku do NATO a EU uskutočniť základné reformy a bojovať proti korupcii. Bola označená za vládu programovej zhody.
Po roku činnosti sa stala druhá vláda Mikuláša Dzurindu vládou naprogramovanej nezhody a vnútrokoaličných zápasov o ekonomickú moc moc nad tajnou službou a utajovanými informáciami. Tento zápas ktorého nositeľmi sú najmä SDKÚ a ANO je sprevádzaný korupciou v nevídanom rozsahu a rozkladá štát v miere porovnateľnej len s vládnutím HZDS.
V roku 2004 sa stane Slovenská republika členom NATO a EU. V súvislosti s kauzami okolo SIS a NBU a odvolaním ministra obrany stratila vláda Slovenskej republiky v očiach partnerov značnú časť dôveryhodnosti. Pri vstupe do EU zanedbáva vláda absolútne diskusiu o úskaliach Ústavnej zmluvy EU ktorá vytvára nový právny rámec nielen pre Európsku úniu ale aj pre Slovenskú republiku.
OKS je presvedčená že v súčasnej podobe je Ústavná zmluva od základu zlá nedodržatelná nevymáhatelná a povedie k zhoršovaniu právneho stavu a života občanov v EÚ a jej jednotlivých členských štátov. Preto ju OKS odmieta ako celok. Keďže slovenskí predstavitelia nemajú na Medzivládnej konferencii jasný záväzný mandát vymedzujúci mantinely ich konania od vlády SR ani od NR SR pokladá OKS za jediný legitimný spôsob prijatia Ústavnej zmluvy EU všeľudové referendum.
OKS je svojou bytostnou povahou stranou reforiem. Vždy sa riadila zásadou že skutočnými reformátormi sú len politici ktorí reformy nielen deklarujú ale ich aj dôsledne uskutočňujú. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu svojím alibistickým prístupom reformy diskredituje. Buď ich ako v oblasti poľnohospodárstva neuskutočňuje vôbec alebo ich alibistickým prístupom zvracia v opak ako v reforme verejnej správy či uskutočňuje povrchne a plytko ako v daňovej reforme reforme dôchodkového poistenia či reforme školstva. Za skutočne reformný pokladá OKS len zápas s kriminalitou bielych golierikov a zápas o zákonnosť v súdnictve.
Vláda Mikuláša Dzurindu stratila za rok svojej činnosti kredit v očiach verejnosti a najmä jej najreformnejšej časti. Prestala byť vládou menšieho zla a stala sa len zlou vládou odsúdenou na neúspech. Svojou činnosťou vytvára dilemu pre reformného občana koho má voliť v budúcich voľbách. Svojou deštruktívnou činnosťou otvára naplno priestor pre budúci volebný úspech najantireformnejších síl na Slovensku. Práve to pokladá OKS za jej najväčšie politické zlyhanie.
