Na začiatku tohto príbehu bola obyčajná náhoda. Bývalá primátorka Anna Miháliková (KDH-OKS-SDKÚ) čosi zisťovala v starých mestských kronikách keď objavila text z neblahých päťdesiatych rokov minulého storočia podľa ktorého sa Josip Vissarionovič Stalin stal čestným občanom Novej Bane.
Neváhala a na zasadnutie mestského zastupiteľstva konaného v posledný augustový týždeň predložila návrh na zrušenie tohto občianstva. Aby návrh prešiel bolo treba 8 hlasov. Z 13 bolo na zasadnutí prítomných 10 poslancov. Šok bol na svete keď za zrušenie občianstva zahlasovalo iba 5 z nich (medzi nimi všetci prítomní zvolení za koalíciu KDH-OKS-SDKÚ) a 4 sa zdržali!!! Teda návrh na zrušenie Stalinovho občianstva nebol prijatý. Opakujem písal sa august 2010.
Médiá nielen slovenské si na našom meste samozrejme „zgustli“. Nehovoriac o desiatkach zlomyseľných anonymných komentárov o akejsi „hnusnej diere“ na internetových fórach. Nikoho z nich asi nenapadlo že podobný problém asi nebude mať len Nová Baňa ale aj – dovolím si tvrdiť že takmer všetky – ostatné mestá v priestore bývalého sovietskeho koloniálneho panstva…
Aj bez hlúpych anonymov a nie celkom profesionálnych médií bol pocit hanby dokonalý. Hovorí sa že mladí ľudia nemajú záujem o politiku a veci verejné. Ja však viem že prinajmenšom o nastávajúcich maturantoch novobanského gymnázia to neplatí. Iniciovali petíciu za zrušenie spomínaného občianstva. Spomínaný happening konaný v (žiaľ oficiálne iba) pamätný deň našich dejín 28. októbra mal dotvárať kulisu v ktorej hlavnou udalosťou malo byť odovzdanie petičných hárkov mestskému zastupiteľstvu ktoré malo v ten deň zasadať. Zastupiteľstvo sa však rozišlo skôr ako nastala hodina na ktorú malo avizované začiatok zasadnutia! Údajne pre nedohodu na programe ktorý mal byť prerokovaný. Každému kto má zdravý rozum musí byť jasné že celé to bolo asi inak… Len pre poriadok: v tomto (už bývalom) zastupiteľstve tvorili najväčšiu skupinu úplne nesprávne nazývaní „nezávislí“ poslanci (6 z 13) poslanci za vyššie spomínanú koalíciu boli vtedy iba štyria. A tak si petičný hárok prišla prevziať iba „naša“ pani primátorka.
Podpisy pod petíciu sa zbierali aj ďalej. Je dobré že téma „Stalin“ zarezonovala aj v novembrových komunálnych voľbách. Síce ex post ale argumenty pre aj proti ktoré v nej odzneli som zhrnul v Novobanských novinách (ročník XIX december 2010 č. 12 s. 7). Koalícia KDH-OKS-SaS-SDKÚ sľúbila že ak uspeje hlasmi svojich poslancov Stalinovi čestné občianstvo zruší.
11. január 2011 14:00 zasadačka Podnikateľského centra na Námestí slobody v Novej Bani. Úradu sa ujíma nový primátor a nové zastupiteľstvo. V zastupiteľstve má najtesnejšiu možnú väčšinu vyššie spomínaná koalícia (7 poslancov). Po procedurálnom ujatí sa funkcie sa začína prvé zasadnutie nového zastupiteľstva. Poslanec Pirháč (KDH-OKS-SaS-SDKÚ) navrhuje zaradenie do programu rokovania hlasovanie o zrušení Stalinovho čestného občianstva. Jeden zo štyroch poslancov za Smer-HZDS navrhuje aby boli predložené dôkazy o tom že toto občianstvo bolo skutočne udelené. Čerstvý primátor Havran (Smer-HZDS) necháva vyhľadať príslušnú dokumentáciu. Medzitým ďalšia poslankyňa za Smer-HZDS (ktorá sa v auguste „zdržala“) navrhuje aby tento bod bol presunutý na februárové zasadnutie. Návrh je zamietnutý a kópia dôkazu o udelení občianstva koluje medzi poslancami. Následným hlasovaním v pomere 13:0 je občianstvo Stalinovi odňaté. Ten pomer si určite zaslúži samostatnú politologickú úvahu na ktorú však v tomto texte nie je priestor…
Keby som mal pomenovať iba jediného človeka ktorý sa zaslúžil o toto postavenie vecí „z hlavy na nohy“ určite by to bola bývalá primátorka Miháliková ktorá neváhala problém vyniesť na „svetlo Božie“. Ak by som mal hľadať druhého dôležitého aktéra boli ním nastávajúci maturanti novobanského gymnázia ktorí – sami neskúsení a stojaci proti rafinovanej presile – neváhali a spísali petíciu za niečo čo považovali za dobrú vec hoci nevedeli ako to dopadne. Tretím dôležitým aktérom bolo nové zastupiteľstvo a v jeho rámci predovšetkým poslanec Pirháč. Hoci je poslancom po prvý raz počínal si lepšie ako mnohí jeho predchodcovia ktorí drali poslanecké lavice aj niekoľko období za sebou. My ostatní sme sa len prizerali; v tom lepšom prípade sme prišli na happening či podpísali petíciu.
Aké z toho vyplýva ponaučenie a aký odkaz? Ponaučenie: nesnažme sa ignorovať históriu. Spoznajme ju lebo nepripravených nás dobehne. Skôr či neskôr. Všetkých. A nastaví nám rovné zrkadlo. To naše novobanské nebolo síce veľmi milosrdné ale aspoň reparát sa podaril. A odkaz? Sú dva. Prvý pre občanov ostatných miest: máte istotu že podobných čestných občanov vo Vašich kronikách nenájdete? Pýtajte sa volených zástupcov! Druhý taký lokálpatriotický je pre neprofesionálne médiá a hlúpych anonymov: tú „hnusnú dieru“ si hľadajte niekde inde.
Autor je predsedom Regionálneho združenia OKS v Banskobystrickom kraji.
Článok bol uverejnený na webstránke týždenníka .týždeň dňa 13. januára 2011.
