Zavedenie priestupkovej imunity pre poslancov priamo do ústavy tri mesiace pred termínom parlamentných volieb ťažko možno hodnotiť inak ako prejav bezostyšnej poslaneckej arogancie. Poslanecká imunita ako taká pritom už dávno stratila svoj pôvodný zmysel chrániť členov zákonodarného zboru pred zlovôľou výkonnej moci. Dnes je už iba ďalším z privilégií prostredníctvom ktorých poslanci zo seba utvárajú občanov osobitnej kategórie.
Nemyslím si že mesačný príjem poslanca NR SR by mal byť 12-tisíc korún hrubého. Nepoburujú ma informácie o tom o koľko tisíc sa zasa vďaka valorizácii zvýšil poslanecký plat. Funkcia poslanca celoštátneho parlamentu v sebe obsahuje značnú zodpovednosť a má byť primerane tomu zaplatená.
Nie je však žiadny dôvod vytvárať z poslancov osobitnú kastu ktorá stojí nad zákonom. Existuje hádam nejaký rozumný dôvod prečo by poslanec ktorý porušil zákon nemal byť potrestaný rovnako ako ktorýkoľvek iný občan? Má vari mať poslanec právo porušovať zákon a byť za to potrestaný iba v prípade že to láskavo odsúhlasia jeho ctení poslaneckí kolegovia?
Poslaneckú imunitu treba zrušiť. Bez ohľadu na to či ide o trestné činy alebo priestupky. Poslanec musí za svoje skutky zodpovedať rovnako ako každý iný občan. Jedinou výnimkou v ktorej má imunita opodstatnenie sú výroky a hlasovania poslancov na pôde parlamentu.
Podobne nemajú žiadne legitímne opodstatnenie ani ďalšie výhody pre poslancov typu z našich daní dotovaného rekreačného zariadenia v Častej-Papierničke alebo cestovania zadarmo prostriedkami hromadnej dopravy. Ak poslanci túžia po spoločných dovolenkách môžu si ich dopriať ale za vlastné. Poslanecký preukaz má umožňovať voľný vstup do parlamentu nie nahrádzať električenku alebo lístok vo vlaku.
A zodpovednosť ktorú poslanecká funkcia znamená sa má okrem primeraného finančného ohodnotenia premietať aj do kontrolovateľnosti toho či poslanec nezneužíva svoje postavenie na svoj osobný prospech. To okrem iného znamená že zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov by nemalo byť možné obchádzať prostredníctvom jeho účelového výkladu príslušným parlamentným výborom vďaka ktorému sú zistené údaje o majetkových pomeroch poslancov úplne všeobecné a vlastne nič nehovoriace.
Človek by čakal že poslanci sa aspoň štvrťroka pred voľbami budú správať trochu pokornejšie a neprovokovať zbytočným upozorňovaním na svoje privilégiá. Oni si však dovolia nielen de facto vsunúť do ústavy priestupkovú imunitu ale ešte navyše aj pozvať na koberček policajného prezidenta Antona Kulicha a ako malého chlapca ho verejne zjazdiť“ za to že si dovolil na základe podnetu generálneho prokurátora Dobroslava Trnku vydať príkaz umožňujúci policajtom pokutovať poslancov za dopravné priestupky. A keďže vedľa policajného prezidenta Kulicha nesedel principiálny exminister spravodlivosti Daniel Lipšic presadzujúci zúženie poslaneckej imunity a odmietajúci zavedenie priestupkovej imunity (v druhom názore však ostal osamotený aj v rámci poslaneckého klubu KDH) ale nevýrazný minister vnútra Martin Pado polícia stiahla chvost a poslanci môžu na dopravné predpisy kašľať aj naďalej. Akurát to nesmú príliš preháňať s alkoholom.
Pre mňa to však poslanci prehnali so svojou imunitou a aroganciou. Arogancie sa môžu zbaviť len oni sami imunitu by sme sa im však mali pokúsiť zobrať.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 24. marca 2006.
