Ak jedným z prvých krokov novej vládnej koalície naozaj bude zmena volebného zákona ktorá politickým stranám umožní vyberať si náhradníkov za poslancov bude to vykročenie ľavou nohou. Takýto zámer už oznámili lídri vládnej trojky. Je to zámer zlý a pravdepodobne aj protiústavný.
Podľa volebného zákona je poradie na kandidačnej listine určované preferenčnými hlasmi (ak kandidát získal aspoň 3 percenta z hlasov odovzdaných pre stranu) alebo pôvodným poradím na kandidačnej listine. Znamená to že ak sa uvoľní poslanecký mandát nastupuje náhradník s najvyšším počtom preferenčných hlasov alebo (ak už medzi náhradníkmi nie je taký ktorý získal aspoň 3 percentá) nastupuje náhradník podľa pôvodného poradia na kandidátke. Koalícia chce zákon zmeniť tak aby náhradníka vyberali politické strany. Poradie určené preferenčnými hlasmi má byť síce zachované ale pod hranicou 3 percent už nemá rozhodovať poradie na kandidátke v čase volieb ale názor politickej strany v čase nastupovania náhradníka.
Vladimír Mečiar návrh odôvodnil tým že je potrebné zachovať profesionálne zameranie a územnú príslušnosť poslancov. To je samozrejme nezmysel. Prečo by miesto poslanca podnikateľa z Bratislavy ktorý sa stane štátnym tajomníkom nemohla nastúpiť ako náhradníčka trebárs učiteľka z Bardejova? Reči o profesionálnom zameraní a územnej príslušnosti sú pre politické strany len priehľadnou zámienkou aby si posilnili kontrolu nad svojimi poslancami. Takáto právna úprava obmedzuje slobodný výkon poslaneckého mandátu pretože náhradníci nie sú celkom plnohodnotnými poslancami a strana sa ich bude môcť jednoducho zbaviť dočasným stiah?nutím člena vlády alebo štátneho tajomníka do parlamentu a následným nominovaním poslušnejšieho náhradníka.
Ústavný súd sa právnou úpravou nastupovania náhradníkov zaoberal v roku 1999. Konštatoval že volebný zákon ktorý vládna koalícia schválila krátko pred voľbami v roku 1998 je protiústavný aj v otázke nastupovania náhradníkov. Mečiarovský zákon v roku 1998 stanovil že o náhradníkoch rozhoduje výlučne politická strana a neprihliada ani na preferenčné hlasy získané nad zákonom stanovenú hranicu.
Aj dovtedy platný zákon umožňoval stranám po skončení ustanovujúcej schôdze NR SR „s prihliadnutím na odbornosť poslanca“ rozhodovať o náhradníkoch avšak iba v prípade že žiad?ny z kandidátov nezískal zákonom stanovených 10 percent preferenčných hlasov. Aj toto ustanovenie bolo do volebného zákona zanesené až mečiarovcami v roku 1995 dovtedy náhradníci nastupovali podľa pôvodného poradia na kandidátke.
Inak povedané Fico Mečiar a Slota sa v roku 2006 nechcú vrátiť k tomu čo Mečiar Slota a Ľupták presadili v roku 1998 ale k tomu čo schválili už v roku 1995. Je síce pravda že Ústavný súd vyhlásil v roku 1999 za protiústavnú iba úpravu nastupovania náhradníkov z roku 1998 z odôvodnenia jeho rozhodnutia je však zrejmé že problém s ústavnosťou by mala aj úprava z roku 1995.
Ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia totiž konštatoval že „zloženie Národnej rady neurčuje vôľa jej poslancov alebo politických strán zastúpených v Národnej rade ale vôľa občanov od ktorých pochádza moc v štáte a ktorí poverujú spoluobčanov aby v ich mene uplatňovali verejnú moc“. Táto zásada sa vzťahuje aj na náhradníkov pretože „občania pri uplatnení aktívneho volebného práva nerozhodujú len o tom kto z kandidátov na poslanca sa stane poslancom a kto sa stane náhradníkom. Občania majú právo určiť poradie všetkých kandidátov“. Ak je však podľa ústavy a právneho názoru Ústavného súdu poradie všetkých kandidátov určené už občanmi vo voľbách je jasné že doňho po voľbách nemôže zasahovať nikto ani politické strany.
Ak Ficova vláda začne svoje parlamentné účinkovanie vedomým schválením protiústavného zákona bude to výstižný štart: déja vu na roky mečiarizmu sa len umocní.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 27. júla 2006.
