Ministerka práce sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová obhajuje potrebu zvyšovania minimálnej mzdy tým že údajne ide o nástroj odstraňovania chudoby. Podobne argumentovala aj v parlamente počas schvaľovania programového vyhlásenia vlády. Tam svoje vystúpenie ešte okorenila zjavne nezmyselným tvrdením že 65 % obyvateľstva bratislavskej Petržalky tvoria chudobní. Priemerná mzda v Petržalke pritom patrí k najvyšším na Slovensku.
Pani ministerka vychádzala z rozhovoru s Alenou Rochovskou ktorá v týždenníku Slovo č. 30/2006 hovorila o výskume realizovanom v Petržalke. A. Rochovská na základe výskumu tvrdila že „65 percent rodín ktoré už boli chudobné sú na tom z roka na rok horšie“. Netvrdila teda že 65 percent rodín v Petržalke patrí k chudobnému obyvateľstvu ale iba to že spomedzi tých rodín ktoré sú chudobné (a tých bolo podľa výskumu 15 percent) sa 65 percentám situácia zhoršuje. Čo evidentne nie je to isté.
Kým v prípade parlamentného „breptu“ pani ministerky možno nešlo o zlý úmysel a snahu vedome zavádzať ale „iba“ o prejav hrubej nekompetentnosti ťažko možno rovnaké vysvetlenie akceptovať v prípade jej vyjadrení v Hospodárskych novinách. Tvrdenie že zvyšovanie minimálnej mzdy vedie k vyššej nezamestnanosti označuje za pseudoargument pretože „tento súvis nebol nikdy priamo dokázaný“. A dodáva že „ako dôkaz môžeme uviesť príklad z rokov 2001 až 2004 keď na Slovensku výrazne kleslo tempo rastu minimálnej mzdy ale nezamestnanosť sa zvýšila“. Nuž ak je niečo pseudoargumentom tak práve „dôkaz“ pani ministerky.
Miera nezamestnanosti na Slovensku od roku 2001 klesá. A to aj podľa evidencie úradov práce aj podľa výberového zisťovania pracovných síl realizovaného Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR). Miera evidovanej nezamestnanosti klesla od decembra 2001 do decembra 2005 z 186 na 114 percenta a v júni 2006 predstavovala 104 percenta. Podľa ŠÚ SR klesla miera nezamestnanosti v rokoch 2001 – 2005 z 192 na 162 percenta.
Oboma metódami zisťovaná miera nezamestnanosti bola pritom aj v roku 2004 nižšia ako v roku 2001. Miera evidovanej nezamestnanosti bola v decembri 2004 131 % (o 55 % nižšia ako v decembri 2001) a podľa ŠÚ SR bola v roku 2004 181 % (o 11 % nižšia ako v roku 2001). To samo osebe pochopiteľne nedokazuje že znižovanie nezamestnanosti je spôsobené len pomalším rastom minimálnej mzdy. Ako dôkaz toho že ministerka Tomanová opakovane nehovorí pravdu by to však stačiť malo.
Hlavným problémom minimálnej mzdy nie je to či bude o pár korún vyššia alebo nižšia. Omylom je už samotná existencia tohto inštitútu. Výška mzdy má byť vecou dobrovoľnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Štátne zásahy do ekonomiky v drvivej väčšine prípadov ekonomiku poškodzujú a minimálna mzda nie je výnimkou. Najlepším riešením by preto bolo minimálnu mzdu zrušiť.
Článok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny dňa 15. augusta 2006.
Ďalšie informácie:
Zvyšovanie minimálnej mzdy: mýty a fakty (Viera Tomanová Hospodárske noviny 14.8.2006)
Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti od roku 1998 po súčasnosť (MPSVR SR)
Vývoj miery nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl (ŠÚ SR)
