Udalosti Novembra 1989 ma zastihli v národnom podniku Chemkostav kde som pracovala na úseku financovania. Hneď v prvých revolučných dňoch sme na vtedajšom podnikovom riaditeľstve spolu s Ing. Ondrejom Púpavom Ing. Antonom Machničom Jaroslavom Hladíkom založili VPN. Podobná situácia bola aj v ostatných závodoch podniku. Účasť na Generálnom štrajku sme už vzájomne koordinovali za veľkej podpory ostatných zamestnancov.
Otázka čo nám dal a čo vzal November 1989 zvádza k porovnávaniu kvality života pred Novembrom a po Novembri 1989. Ako keby problémy s ktorými už 20 rokov zápasíme boli jeho produktom.
Pokúsim sa odpovedať najprv čo nám dal! Predovšetkým je to pocit slobody zbavenie sa strachu apatie dvojakého myslenia v spoločnosti (jedno doma – medzi priateľmi druhé navonok na pracovisku v školách). Dostali sme možnosť zosúladiť svoje správanie a myslenie a správať sa tak ako slobodný občan zobrať osud do vlastných rúk. Dostali sme možnosti cestovať študovať doma i v zahraničí podnikať ale predovšetkým odsúdiť nahlas prenasledovanie za iné než oficiálne politické názory politické vraždy utrpenie kňazov a rehoľných sestier najmä v päťdesiatych rokoch. Vybojovali sme šancu uplatniť morálne hodnoty v politike politiku realizovať ako službu pre iných.
Ekonomický model socialistického centrálne plánovaného hospodárstva zlyhával začala sa prejavovať skrytá prezamestnanosť najmä po úradoch vyrábalo sa pre východný trh bez spätných úhrad stále sme produkovali zbrane o ktoré už nik nemal záujem ktoré ako nepotrebné dodnes sa likvidujú. Áno toto všetko „zobral“ November.
Veľmi rýchlo sa vytvorili podmienky pre trhové hospodárstvo a tak namiesto jedného TUZEXu útočí na nás luxusný tovar v množstve obchodov. Nastal stavebný boom čísla nepustia zvýšila sa „hmotná“ životná úroveň. Počúvame raz o hospodárskom raste teraz o kríze a v podstate máme pocit že sa nám nezlepšila kvalita života že všade vládnu peniaze.
Život človeka má však aj duchovný rozmer. Pokiaľ v politike budú ľudia ktorí ju nebudú chápať len ako službu ostatným budú kradnúť verejné – spoločné prostriedky neefektívne – nekompetentne s nimi nakladať budú arogantní k potrebám najslabších a ešte ich svojimi vyhláseniami zneužívať a klamať spoločnosť v ktorej teraz žijeme sa nezmení. Potom aj pri ďalšom hospodárskom raste vyššej výrobe tovaru nedostanú sa prostriedky vyrobené v spoločnosti tam kde sú potrebné. Vyspelá spoločnosť je taká ktorá sa vie postarať s úctou o najslabších a to sú deti chorí a starí ľudia o tých ktorých postihne životná tragédia sú bezrad ní bez práce… Dovtedy budeme hovoriť len v číslach o peniazoch ale nie o morálnych hodnotách ktorých realizácia v bežnom živote je na každom z nás niet načo čakať za toto November nemôže. Udalosti po Novembri vytvorili podmienky aby sme sa zmenili na slobodných a zodpovedných voči sebe svojim blízkym i celej spoločnosti a to je neporovnateľne viac než poskytoval život v totalitnom režime.
Napriek súčasnému zlu nespravodlivosti November 1989 považujem za udalosť ku ktorej sa budem vždy hlásiť.
Zuzana Dzivjaková bola zakladateľkou a predsedníčkou VPN v Humennom prvou porevolučnou predsedníčkou MsNV v Humennom.
Publikvané v Podvihorlatských novinách dňa 16. novembra 2009.
