Zdanlivo nejde o veľa. Zástupcovia stotridsiatich mimovládnych organizácií sa dostali do konfliktu s ministrom financií Ivanom Miklošom o znenie nového zákona o daniach z príjmov na neziskový sektor. Návrh na rozdiel od platného zákona neobsahuje nijakú možnosť zníženia daňového základu o hodnotu darov ani oslobodenie neziskových organizácií a cirkví od platenia dane z príjmov.
Treba povedať že tu nejde o priamu likvidáciu mimovládnych organizácií a tretieho sektora. Korporatívne nadácie dotované priamo zo súkromných zdrojov prežijú rovnako ako organizácie priamo alebo nepriamo napojené na vládne zdroje či eurofondy. Prijatie nového zákona odmietajú síce rovnako ako ostatné mimovládne organizácie ale vo svojej kritike nejdú na doraz lebo zákon ich existenčne neohrozuje. Radšej ustúpia aby nenarušili svoj vzťah s vládnou mocou.
A predsa ide o spor zásadný. Tá časť mimovládnych organizácií ktorú návrh zákona o daniach postihuje a existenčne ohrozuje tvorí živnú pôdu občianskej spoločnosti. Ide predovšetkým o nadácie a občianske združenia s dvoma funkciami. V prvom rade ide o svojpomocné občianske združenia charitatívne a cirkevné organizácie ktoré tvoria cievny systém a krvný obeh občianskeho života na Slovensku. Tie žijú z ruky do úst nemajú zväčša za sebou silných súkromných darcov ani veľké príjmy z vládnych zdrojov. Ony však tvoria jadro občianskej spoločnosti a sú pre jej existenciu nevyhnutnou podmienkou. Okrem toho ide o think-tanky ktoré by mali byť hybnou silou kritického myslenia a vedno s médiami formou najúčinnejšej kontroly moci.
Tieto dva typy občianskych združení vytvárajú nie reprezentatívnu ale faktickú povahu občianskej spoločnosti. Ich činnosti nie sú zväčša lukratívne a mohutne medializované často sú nepopulárne lebo sa týkajú problémov ktoré spoločnosť zanedbáva. Ony sú však garantmi životnosti občianskej spoločnosti.
Svojpomocné komunitárne nadácie a občianske združenia sú zrastené s miestom pôsobenia. Najlepšie poznajú lokálne pomery a potreby vykrývajú priestor z ktorého odíde štátna správa. Nechať tento priestor vyprázdnený by znamenalo nechať ho spustnúť. Vzťah politickej moci firiem a jednotlivcov k tejto sfére je lakmusovým papierikom ich skutočného sociálneho cítenia a aktívneho súcitu.
Pre think-tanky je nezávislosť od štátnych zdrojov existenčnou podmienkou kritickosti. Inak nemôžu uplatniť svoju kontrolnú funkciu. Prax potvrdzuje že sa chtiac-nechtiac dostávajú do vleku vládnych a eurofondovských (teda tiež vládnych) zákaziek ktoré sú vždy šité na mieru objednávateľov a to nebýva miera kritická.
Svojpomoc charita a kritické myslenie stáli v roku 1989 pri zrode občianskej spoločnosti na Slovensku. Politická elita ktorá uskutočnila novembrovú zmenu si niesla so sebou silný občiansky étos. Pochádzala prevažne z prostredí ktoré boli kritické voči vtedajšiemu režimu pestovali a kultivovali bezprostredné prostredie a nezištne pomáhali blížnym. Táto garnitúra mala prirodzený vzťah k rozvoju občianskej spoločnosti a podporovala všetky jej formy. Zo slobodomyseľnosti tohto prostredia sa zrodil aj odpor voči mečiarovskému autokratickému režimu z ktorého vzišla dnešná politická elita.
Súčasná politická moc sa ocitla na rázcestí. Môže pokračovať v ponovembrovej tradícii rozvoja občianskej spoločnosti alebo vytvoriť systém selektívneho bratania s vybranými a blízkymi inštitúciami tretieho sektora ktoré budú na výslní podľa toho aká politická garnitúra bude práve pri moci.
Tretej cesty niet. To všetko ostatné sú totiž len výhovorky a pseudoargumenty ktoré majú zastrieť pravú a skutočnú príčinu kľúčového sporu o občiansky charakter spoločnosti. Rozhodne o ňom aj ten návrh zákona o daniach v ktorom zdanlivo nejde až tak o veľa.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 14. augusta 2003.
