Východiskom reformy verejnej správy bola skúsenosť s neefektívnou prácou centralizovanej moci. Reformnému programu spred necelých štyroch rokov dominovalo poznanie že štátna byrokracia rozhoduje o kvalite a financovaní až 90 % verejných služieb a spravuje až 94 % všetkých vybraných daní na Slovensku a podstatný bol aj fakt že prepojením výkonnej a zákonodarnej moci sa štátni úradníci stali nositeľmi politiky. Sami rozhodujú aké zákony boli vypracované rozhodujú o hospodárení s majetkom štátu rozhodujú o podporných programoch a v týchto intenciách teda aj o tom kto bude úspešný politik na miestnej úrovni.
Zákon NR SR č. 416/2001 o presune niektorých pôsobností z orgánov štátu na samosprávy vyšších územných celkov a samosprávy obcí (vo verejnosti známy ako kompetenčný zákon) odštartoval proces ktorý má v niekoľkých etapách zmeniť stav nastolený v r. 1996 vládou Vladimíra Mečiara. Ide však žiaľ o rozpačitý a polovičatý krok.
Po prvé preto že podstatná časť presúvaných kompetencií (takmer 90 %) je odovzdávaná v podobe ktorá sa označuje ako prenesený výkon štátnej správy a len minimum v podobe transformácie doteraz štátnej kompetencie na originálnu právomoc samosprávy. Znamená to že takmer 90 % kompetencií zostáva právomocou štátu. Ten len poveril ich výkonom samosprávy. Ponechal si právo normotvorby financovania a štátnej kontroly. Len pre malý zvyšok právomocí odovzdávaných štátom má samospráva možnosť prijímať vlastnú legislatívu a vlastné normy pre výkon správy. Zo systémového hľadiska ide len o medzikrok medzi decentralizáciou a redistribúciou moci. Štát sa dnes dostal aj tam kde ešte prednedávnom nemal prístup: na pôdu samospráv. Druhým problémom je nezreformovaná daňová správa. Predpokladom pre úspešnú decentralizáciu rozhodovania v správe je totiž decentralizácia daňového systému krajiny. Dominantným výbercom a správcom daní zostáva štát. Financovanie nových kompetencií samospráv je odkázané na spôsob ktorý sa zvykne označovať ako samosprávna dotácia teda na prerozdeľovanie vybraných prostriedkov na centrálnej úrovni.
Takmer vôbec sa nezmenila štruktúra príjmov miestnych samospráv. Jediné čoho sa obecné a mestské zastupiteľstvá dočkali je zvýšenie hornej hranice už jestvujúcich daní a poplatkov a sľubovaná zmena miestnych poplatkov na dane. Vo svojej podstate je to prenesenie nepopulárnych rozhodnutí na orgány samospráv: „Ak chcete viac peňazí zvýšte svojim občanom jestvujúce dane (daň z nehnuteľnosti) a budete si môcť účinnejšie vymáhať doterajšie poplatky pretože neplatenie daní je trestné.“
Podoba a realizácia zákona NR SR č. 416/2001 problematizuje aj pred rokmi deklarovanú a v ostatnom čase tiež spomínanú snahu o racionalizáciu a zefektívnenie systému verejnej správy. Od 1. 1. 2002 tu vznikol stav v ktorom jestvujú: okresné úrady úradníci obecných a mestských úradov ktorí vykonávajú štátnu správu a platí ich štát zo svojho centrálneho rozpočtu formou dotácie (dnes napríklad matrikárky) úradníci samospráv vykonávajúci samosprávne činnosti platení z rozpočtov samospráv krajské úrady úradníci úradov vyšších územných celkov vykonávajúci štátnu správu a platení štátom z centrálneho rozpočtu centrálne orgány štátnej správy ktorých sa reforma takmer nedotkla a ich úradníci ktorí ju pripravili v tejto podobe práve preto aby ich obišla.
Zníženie počtu úradníkov a s tým spojené znižovanie výdavkov verejných rozpočtov na výkon správy sa nateraz odkladá. Namieste je predpoklad že pôjde o dlhodobý odklad.
Ak sa súčasná podoba verejnej správy zakonzervuje tak nie je žiadna šanca na zlepšenie situácie v základnom a strednom školstve v systéme sociálnej pomoci šanca na zefektívnenie stavebných konaní šanca na zmenu situácie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti… Reforma verejnej správy je totiž najmä o kvalite každodenného života v obciach a v regiónoch. Je preto nevyhnutné pokračovať v reformách a zabezpečiť nezvratnosť decentralizačných procesov. Cestou k dosiahnutiu takéhoto cieľa je:
novelizácia zákona 416/2001 tak aby sa proces odovzdávania kompetencií stal skutočnou decentralizáciou moci aby samosprávy získavali doterajšie právomoci štátu v podobe originálnych samosprávnych kompetencií spracovanie rozsiahlej zmeny daňového systému podstatou ktorého bude decentralizácia správy daní v prospech samospráv čím sa vytvoria prirodzené zdroje pre financovanie samosprávnych činností zrušenie okresných úradov s detailným stanovením postupu presúvania ich pôsobností na samosprávy jednotlivých stupňov zváženie existencie krajských úradov teda zváženie koncepcie duálneho systému verejnej správy.
Ak súčasná vládna koalícia nenájde silu na takéto kroky zostanú samosprávy len jedným z ďalších mocenských nástrojov v rukách centralistického štátu a jeho úradníkov.
