Vzhľadom k petičnej explózii v práve prebiehajúcej uhorkovej sezóne cítim potrebu vyjadriť sa k otázke zmyslu a filozofie petičného práva a k jeho postaveniu v kontexte základných ľudských práv. Samotný princíp petície a teda i petičného práva je neoddeliteľne spojený s ľudskoprávnou legitimitou nakoľko všetky pôvodné ľudskoprávne dokumenty počnúc anglickou Magnou chartou libertatum (Veľkou listinou slobôd 1215) cez americkú Deklaráciu nezávislosti (1776) končiac francúzskou Deklaráciou práv človeka a občana (1789) mali zo svojej podstaty charakter petície (v zmysle nastolenia požiadaviek voči etablovanej moci). V anglickej Petícii práv (Petition of Rights 1629) dokonca v priamo vyjadrenej forme.
Samotné jadro problému teda spočíva v tom ako ku petičnému právu pristupovať. Osobne sa domnievam že problém akéhokoľvek ľudského práva teda i petičného treba posudzovať prostredníctvom porovnania prirodzenoprávnej a nárokovoutilitaristickej koncepcie. Prirodzenoprávna kladie dôraz skôr na obranu pred možným zneužitím moci (snaha o znižovanie daní ľudové hlasovanie či právo na odpor). Ide o tzv. 1. generáciu ľudských práv čiže základné ľudské práva. Nárokovoutilitaristická sa zameriava na odvodené ľudské práva (sociálne a kultúrne – 2. a 3. generácia). Dlhodobo sa ukazuje že prirodzenoprávna koncepcia je vymáhateľnejšia univerzálnejšia a je viac-menej totožná s prvou generáciou. Preto si dovolím tvrdiť že petičné právo ako právo vymedzujúce sa voči zneužívaniu etablovanej moci by malo byť chápané ako základné ľudské právo.
Keď to aplikujeme na súčasnú trenčiansku situáciu mám obavu že všetky doteraz odštartované petície sú striktne nárokovoutilitaristické. Napriek tomu že vychádzajú z potrieb občanov (IC aquapark atď.) a preto majú relevantnú podporu.
Je jasné že nastolené požiadavky sú legálne i legitímne ale silne pripomínajú radikálne požiadavky na ekonomickou produktivitou nepodložené zvyšovanie životnej úrovne. Zároveň sú prepojené na reklamnú kampaň určitej záujmovej skupiny čo je práve prvok ktorý môže v dlhodobejšom horizonte podkopať dôveru občanov v petičné právo a v konečnom dôsledku oslabiť dôveru v legitimitu demokratických politických inštitúcií. Nehovoriac už o oslabení vplyvu demokratickej politickej kultúry.
Píšem o tom preto lebo na základe informácie z Hospodárskych novín zo dňa 28.7. je avizovaná petícia za miestne referendum o tzv. Variante 1 ktorá z podstaty veci má prirodzenoprávny charakter a preto ju na rozdiel od ostatných podporím svojím podpisom.
Keď si to zhrnieme musíme nevyhnutne dospieť k záveru že petičné právo je jednoznačne neoddeliteľnou súčasťou základných ľudských práv a preto by sme sa mali vymedziť voči jeho zneužívaniu samozrejme v záujme posilňovania dôvery k demokratickým politickým inštitúciám.
Článok bol publikovaný v Trenčianskych novinách.