Zamyslenie sa nad odvolaním riaditeľky Útvaru hlavného architekta mesta Martin.
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým ako bolo možné v Európe v podstate v demokratických štátoch dopustiť masové vyhladzovanie miliónov ľudí? Našli ste na to odpoveď? Ja nie. A verím že mnoho bežných ľudí tiež nie. Toľkú hrúzu nemožno vtesnať do normálne fungujúceho mozgu. A predsa fakt že sa tak stalo v historicky nedávnom období treba nejako spracovať.
Sú ľudia čo sa dívajú iba dopredu. V poriadku. No keď nepočítame tých čo sa dívajú iba na svoj súčasný osobný prospech musia byť aj takí čo sa aj zamýšľajú nad príčinami a vývojom udalostí.
Som patologička a mojou profesiou okrem iného je odhaľovať príčiny (etiológiu) aj vývoj (patogenézu) ochorení. Keďže v tomto odbore pracujem veľmi dlho schopnosť podobnej analýzy syntézy a logiky som preniesla aj do všedného života. Preto sa veľmi často pýtam na rôzne situácie otázkou „prečo“? Chcem napísať o jednej z nich.
To „prečo“ som si položila aj na ostatnom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Martine keď do verejne oznámeného programu boli nečakane vložené body odvolávania dvoch riaditeľov ktoré po vágnych argumentoch navrhovateľa a „zaskočenej“ diskusii“ boli väčšinou hlasov poslancov odvolaní.
Predtým však späť k vojnovému vyhladzovaniu. Čo myslíte bol za masové vraždy zodpovedný len Hitler? Bol. Sám by však na túto úlohu nestačil. Boli za to zodpovední jeho najbližší prisluhovači? Áno rovnako. Hitler keby bol ostal sám možno by raz skončil na uzavretom oddelení niekde v nemeckej psychiatrickej klinike a bol by pokoj. No jeho prisluhovači či už Bormann Goebbels von Ribbentrop Keitel Hess Speer alebo Baldur von Schirach a ďalší mu urobili mikrospoločenstvo v ktorom zrúdnosť sa stala normou. Bolo pre nich výhodné. Ako je však možné že väčšina normálnych ľudí sa nezhrozila a nepovedala „nie“ vraždeniu?! Neviem ale myslím preto že boli dlhodobo precízne desenzibilizovaní tlakom zla ktorým sa riedilo svedomie. Ale ako a kedy sa tak stalo? Keby sme v otázkach pokračovali ďalej docúvali by sme v histórií až k dátumu 15. septembra 1935 keď Ríšsky snem prijal dva Norimberské zákony a tým legalizoval perzekúciu rasovo menejcenného obyvateľstva. Je samozrejmé že neskôr už nebol problém dotvoriť ďalších 13 zákonov ktoré vlastne doviedli celú Európu tam kde to už dnes nevieme pochopiť…
A práve v našom mestskom parlamente pri nečakanom odvolávaní mi zišiel na um tento krutý príklad. Nemám faktický problém s obsahom predloženého návrhu. Naozaj primátor má kompetencie dať zastupiteľstvu návrh na odvolanie hocikoho z inštitúcie ktorej zriaďovateľom je mesto. Mám však vážne výhrady voči forme jeho predloženia bez toho aby návrh prešiel čo len Mestskou radou a pritom nebol zverejnený v riadnom programe. Teda bez adekvátnych informácií a bez možnosti riadne sa pripraviť na vyjadrenie iného názoru väčšina poslancov stlačila tlačidlo odsúdenia. A bohužiaľ aj dnes sa môžeme nechápavo pýtať prečo?
Navyše dôvody na odvolanie ktoré sa prezentovali voči osobe Ing. Arch. Viery Šottníkovej boli vágne osobné a v podstate naznačili že vlastne len dobre robila svoju povinnosť teda dodržiavala Územný plán mesta Martin ktorý je právnym nástrojom. Na poslaneckých stoloch sme si tesne pred začatím rokovania našli petíciu 25 architektov a projektantov v meste Martin ktorí profesionálne vyjadrili názor všetkých tých ktorí mali možnosť zblízka poznať prácu pani Šottníkovej. Žiadali volených zástupcov občanov o odborný a spravodlivý prístup k odvolávaciemu návrhu. Argumentovali na základe dlhoročného poznania výsledkov jej práce a vyjadrili pani architektke plnú podporu vo funkcii pre jej vysokú odbornosť pri navrhovaní a posudzovaní projektov po stránke urbanistickej architektonickej a možnosti použitia stavebných konštrukcií. Pre jej profesionálne vedenie ÚHA pre odborné riadenie pri spracovaní územno-plánovacích dokumentácií pre spoluprácu pri tvorbe krásnych a funkčných lokalít mesta – mnohokrát ocenených našimi aj zahraničnými odborníkmi aj pre dodržiavanie územno-plánovacích dokumentácií a platných zákonov.
Nestačilo. Argumenty prepadli cez dohovory. Nemôžem ani použiť slovo „stranícke“ lebo v tomto prípade hlasovanie prebehlo nesystémovo naprieč straníkmi (resp. dnes už väčšinou nestraníkmi). Teda čo mohlo byť spoločné poslancom – odvolávateľom? To aby nástupca odvolanej riaditeľky vykonával dobrú službu pre mesto Martin? Pre to nebolo treba odvolávať pani Šottníkovú. Tá tak robila v tejto funkcii celé roky. To aby nový človek na ÚHA dodržiaval príslušné zákony? Tie predsa bývalá riaditeľka dodržiavala aj keď vďaka svojmu postoju veľakrát prišla do konfliktov. Logicky nasleduje ďalšia otázka: Má nový riaditeľ robiť ináč? „A ako“? -pýta sa občan. „Qui bono“ ?(komu úžitok)- pýta sa právnik? Mestu? A či jednotlivcovi? Alebo nejakej skupinke?
Možno niektorí z poslancov ktorí hlasovali za predložený návrh v hĺbke duše nesúhlasili s „dohodou“ ale odhlasovali ho. Keby som tak bola urobila aj ja cítila by som sa ako ctihodný poslanec ríšskeho snemu z roku 1935 ktorý síce ešte nechcel tušiť kam zákony povedú ale už bol lojálny k záujmom no nie k hodnotám.
Katarína Adamicová je patrí medzi tých štyroch poslancov ktorí hlasovali proti návrhu na odvolanie riaditeľky ÚHA.
