Ficova strana sa snaží vrátiť socializmus do nášho života prostredníctvom obnovovania tradície sviatkov ako Medzinárodný deň žien alebo Sviatok práce. Ficova vláda obnovuje socializmus nebezpečnejším spôsobom – snaží sa ho znovu zakomponovať do legislatívy. Najvýraznejším pokusom je navrhovaná novela Zákonníka práce.
Obe snahy majú zhodné korene. Ficova strana a vláda sa snažia prezentovať ako obhajkyne širokých vrstiev pracujúcich aby sme použili tú správnu socialistickú terminológiu. Avšak kým v prípade oživovania osláv sviatkov populárnych v časoch komunistického režimu ide o inak neškodné a miestami až komické ryžovanie z nostalgie časti spoločnosti za časmi keď mlieko stálo dve koruny posilňovanie socializmu v zákonoch môže mať aj závažne praktické dôsledky.
Schválenie novely Zákonníka práce v navrhovanej podobe by zhoršilo podnikateľské prostredie poškodilo ekonomiku a obmedzilo ľudí ktorí chcú svoju situáciu zlepšovať vlastným úsilím nie spoliehaním sa na pomoc štátu.
Hlavným problémom novely ktorú vláda posunula do parlamentu je znižovanie pružnosti trhu práce a zasahovanie do slobody zmluvných vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Tento motív je prítomný vo väčšine problematických ustanovení novely. V skutočne slobodnej spoločnosti by vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami mali byť ponechané na ich dobrovoľnú dohodu. Štát by im prostredníctvom zákona nemal diktovať aká tá dohoda má či môže byť mal by iba pre ňu vytvoriť základný legislatívny rámec. Pritom už súčasný údajne neoliberálny Zákonník práce ide veľmi ďaleko za hranice takéhoto nevyhnutného minima – jeho takmer 260 paragrafov je na základný legislatívny rámec priveľa. Napriek tomu zmeny ktoré v Zákonníku práce presadila predchádzajúca pravo-stredová vláda posúvali veci správnym smerom.
Vláda vedená socialistickým Smerom sa to teraz pokúša zvrátiť. Výrečné je prerieknutie ministerky Viery Tomanovej pri obhajobe jedného z najspornejších návrhov – znovuzavedenia povinného súbehu výpovednej doby a odstupného. V jednej internetovej diskusii sa jej podnikateľ pýtal prečo má v takomto prípade svojho zamestnanca zaplatiť hoci zamestnanec neodvedie protihodnotu v podobe vykonanej práce. Pani ministerka reagovala takto: „Zamestnanci ktorí vám spoluvytvárajú zisk a podieľajú sa na tvorbe nadhodnoty nemôžu niesť v celom rozsahu riziko vášho podnikania. Toto nesie vždy len a len podnikateľ.“
Pre tých čo už zabudli alebo už nezažili komunistické školy pripomeňme že vytváranú nadhodnotu si podľa marxistických teórií prisvojujú kapitalisti ktorí tak vykorisťujú svojich zamestnancov – proletárov. Je teda logické že prepustení zamestnanci majú byť odškodnení a ich zamestnávatelia potrestaní. To že čím zložitejšie a nákladnejšie je rozväzovanie pracovného pomeru tým viac zamestnávatelia váhajú s vytváraním nových pracovných miest v marxistických učebniciach nepísali. Preto by sme zohľadnenie tohto aspektu v novele hľadali márne.
Kým pre podnikateľov novela prináša vyššie náklady a pre normálnych zamestnancov i zamestnávateľov komplikovanejšiu legislatívu a viac obmedzení v práci profitovať z nej budú odborárski funkcionári ktorým rozširuje ich privilégiá a možnosti zasahovať do činnosti podnikov. Keby tento darček odborárskym predákom k Sviatku práce zatiahla Ficova strana tak ako organizáciu prvomájových osláv nebol by to až taký problém. Na účet za darček Ficovej vlády odborárom v podobe zmeneného Zákonníka práce sa však budeme musieť zložiť my všetci.
Článok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny dňa 30. apríla 2007.
