Nehazardujme!

title=V našich krajinách Slovenskej republike a Českej republike prežívame výnimočné štvrťstoročie bezpečia stability slobody a rastúcej kvality života. Je to dôsledok pádu komunizmu a sovietskeho impéria v Európe ale predovšetkým je to dielo nášho vlastného úsilia ukotviť po mnohých neúspešných pokusoch v priebehu 20. storočia naše postavenie natrvalo v západnom svete v jeho bezpečnostnom právnom a demokratickom systéme. Členom Severoatlantickej aliancie je Česká republika už 15 rokov 10 rokov je členom Európskej únie.

Len postupne dozrievame v problémoch neľahko sa obnovujúceho právneho štátu občianskych a menšinových práv a právneho vedomia občanov. Len veľmi pomaly vyrovnávame veľké ekonomické rozdiely medzi nami a západným svetom a splácame nevynútené extrémne náklady hospodárskej transformácie a s ňou spojených strát v privatizácii v bankovej sfére a v prekonávaní zaostalosti a malej konkurencieschopnosti nášho priemyslu.

Jednou z najvyšších cien hospodárskej ústavnej a geopolitickej zmeny bol bolestný a podnes ťažko akceptovateľný zánik Československa. Československo bolo svojím významom geopolitickou pozíciou a regionálnym postavením nepomerne významnejšie a rešpektovanejšie ako dva nástupnícke štáty. Rozpad spolupráce Višegrádskej skupiny vzostup Poľska na jednej strane a problematizujúci sa vnútorný vývoj v ďalších krajinách regiónu je bezpochyby aj dôsledkom rozbitia Československa.

Naše štvrťstoročie stability bezpečia a slobody podporila mimoriadne významná rola Československa pri ukončení studenej vojny a rozdelenia Európy a pri podpore zjednotenia Európy a Nemecka. Dokázali sme spolu s Poľskom a Maďarskom vyrokovať odchod okupačnej sovietskej armády a najmä zánik Varšavskej zmluvy útočného vojenského paktu bývalého sovietskeho bloku. Vojenské vyslobodenie strednej Európy umožnilo masívne zníženie vojenských výdavkov pre celý západný svet a mimoriadne prispelo k nasledujúcej dekáde prosperity a rastu k vzniku a integrácii eurozóny. Na pôdoryse Európy bezpečnostne integrovanej v NATO sa mohol začať po roku 2000 realizovať historicky bezprecedentný plán ekonomickej a najmä právnej integrácie Európy ktorý by nebol mysliteľný bez nášho prispenia a úsilia. Pri výpočte toho čím sme prispeli Európe a Západu k nebývalému rozkvetu a bezpečnosti treba pripomenúť aj ďalší úspešný krok pri rozširovaní a sceľovaní Európy v NATO ku ktorému došlo s veľkou podporou Václava Havla na Pražskom summite v roku 2002. Bezpečnostnú participáciu a zabezpečenie získali účasťou v NATO Slovensko pobaltské štáty Rumunsko a Bulharsko. V roku 2004 vstúpila Slovenská republika do Európskej únie v roku 2009 do eurozóny.

V celom vývoji nemožno prehliadnuť základ našej úspešnosti – medzinárodne sme získavali vtedy a len vtedy keď sme boli schopní pracovať a premýšľať o bezpečnosti celej Európy celého Západu a nášho regiónu. Aj v tom bol mimoriadny úspech a zásluha disidentských politikov na čele s Václavom Havlom ktorí boli ochotní obetovať aj v ťažkých rokoch osobné pohodlie a slobodu za slobodu a práva ostatných.

Zo skúsenosti ďalších rokov však vieme aj to že akonáhle sme nasmerovali našu politiku na čisto domáce záujmy na vlastný prospech proti Európe a niekedy aj proti Západu začala sa naša vnútorná a vonkajšia situácia zhoršovať naše postavenie vnútri slobodného sveta sa posúvalo na okraj diania význam nášho hlasu a vplyvu v európskych a atlantických otázkach významne poklesol.

Dnes sa ocitáme v dôležitom bode. Charakterizuje ho dvojznačnosť našej zahraničnej a domácej politiky voči spojeneckým záväzkom najmä pokiaľ ide o NATO ale aj o sankčnú politiku Európskej únie ktorá sa usiluje hospodárskymi a politickými prostriedkami podporovať a vynucovať si platnosť medzinárodného práva ako základu bezpečnosti. Svedčí o tom napríklad naše váhanie a naša obojakosť týkajúca sa situácie na Ukrajine ktorou poškodzujeme našu spojeneckú dôveryhodnosť svojich spojencov a v konečnom dôsledku aj vlastnú geopolitickú pozíciu a bezpečnosť.

Hazardujeme s naším menom a výsledkami ale aj s našou bezpečnou budúcnosťou. Nemôžeme byť dôveryhodnými a obranyschopnými členmi západného spoločenstva a zároveň legitimizovať alebo dokonca medzinárodne podporovať agresívnu politiku Kremľa rozbíjajúcu medzinárodné právo. Nehazardujme s našou bezpečnou európskou a atlantickou budúcnosťou. Nevyvolávajme atmosféru nedôvery a nepredvídateľnosti našich úmyslov a skutkov. Nespochybňujme svoju doterajšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku na ktorej stojí naša sloboda a prosperita. Tá sa neodvíja od akejsi diplomatickej obratnosti alebo nadbiehania ale od našej neoddiskutovateľnej pozície vnútri západného sveta v jeho hospodárskych právnych a obranných štruktúrach od našej spolupráce na bezpečnosti ostatných a spoločného celku. Vďaka tomu k nám mieria zahraniční investori vďaka tomu k nám smeruje celkový civilizačný a kultúrny rozvoj dochádza k rozsiahlej výmene študentov vzdelávania a kultúry.

Do základov našej prosperity a pevnej pozície v západnom svete sú vložené nielen kroky prvej generácie ponovembrových politikov a obrovské úsilie občanov rodín a domácností pri zvládaní extrémnych zmien a nárokov na ceste k slobodným pomerom k trhu ale aj k usporiadanejším pomerom nedobre usporiadaného právneho systému a k neskorumpovanej spoločnosti. V základoch našej slobody spočíva aj úsilie predchádzajúcich generácií: neúnavnosť Tomáša Garrigua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika v práci na založení Československa zápas prvých československých politikov o demokratický charakter štátu osobné obeti tých čo padli na karpatských svahoch pri Dunkerque nad Londýnom alebo nad kanálom La Manche hrdinstvo parašutistov ktorí vykonali rozsudok nad Heydrichom a zaplatili za to životom v boji v kostole sv. Cyrila a Metoda v Prahe hrdinstvo tých čo boli popravení v mesiacoch heydrichiády hrdinstvo bojovníkov v Slovenskom národnom povstaní. Do základov našej demokracie patrí martýrium Milady Horákovej a mnohých ďalších obetí komunistického teroru ale aj Pražská jar 1968 následná okupácia Československa a zápalná obeť Jána Palacha ktorá posilnila pocit osobnej zodpovednosti každého jednotlivca za vývoj tejto krajiny. Najbezprostrednejšie sa možno oprieť o prácu disidentských skupín a iniciatív z normalizačného komunizmu.

Štvrťstoročie bezpečia a slobody je dostatočný čas na to aby si dnešní aktéri a najmä vedenia našich krajín na čele s prezidentmi a predsedami vlád uvedomili vďaka čomu sme uspeli a čo našu pozíciu ohrozuje – že naša sloboda a prosperita spočíva v západnom svete a naše neistoty a riziká ležia historicky naopak mimo západný svet. Preto treba nedvojzmyselne pracovať na jeho bezpečnosti a udržateľnosti. Je to jediná garancia našej demokratickej budúcnosti.

Nehazardujme s budúcnosťou našich krajín spochybňovaním západnej identity. Nehazardujme s dôveryhodnosťou u tých s ktorými nás spája spoločný svet a dali nám šancu včleniť sa doňho vlastnou tvrdou prácou. Bez pokračovania v tejto práci a spolupráci sa v spoločnosti vyspelých a slobodných krajín nebudeme vedieť udržať.

Nehazardujme!

V Bratislava a Prahe dňa 12. novembra 2014

Miroslav Cipár spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu
Ivan Gabal spoluzakladateľ Občianskeho fóra
Fedor Gál spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu
Tomáš Halík laureát Templetonovej ceny
Vladimír Hanzel spoluzakladateľ Občianskeho fóra
Michal Horáček spoluzakladateľ Občianskeho fóra
Péter Hunčík spoluzakladateľ Maďarskej nezávislej iniciatívy
Michael Kocáb spoluzakladateľ Občianskeho fóra
Daniel Kroupa spoluzakladateľ Občianskeho fóra
Monika Pajerová členka Koordinačného stávkového výboru študentov vysokých škôl
Martin Palouš spoluzakladateľ Občianskeho fóra
Petr Pithart “predstaviteľ” Občianskeho fóra po Václavovi Havlovi
Šimon Pánek člen Koordinačného stávkového výboru študentov vysokých škôl
Břetislav Rychlík spoluzakladateľ Občianskeho fóra
Rudolf Sikora spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu
László Szigeti spoluzakladateľ Maďarskej nezávislej iniciatívy
Peter Tatár spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu
Jan Urban spoluzakladateľ Občianskeho fóra
Peter Zajac spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu

Pridajte sa k vyhláseniu i Vy a to prostredníctvom portálu change|net.sk.

Comments

Komentáre