Národná rada koncom roka 2011 zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit verejnej správy a predložila ho parlamentu. Dodnes sa tak nestalo. Vláda tak už päť rokov ignoruje požiadavku parlamentu, a robí to vedome.
V súvislosti s prijímaním ústavného zákona o dlhovej brzde ako podmienka podpory poslancov zo strany vtedy opozičného SMER-SD, ako i na nátlak ZMOS, na čele ktorého bol v tej dobe nominant SMER-SD a primátor Nitry Jozef Dvonč, bolo dňa 8. decembra 2011 v parlamente na návrh výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý vtedy viedol primátor Žiliny a poslanec SMER-SD Igor Choma, schválené uznesenie požadujúce od vlády „vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade SR“.
Prešlo päť rokov, a uznesenie parlamentu dosiaľ nebolo vládou splnené.
Nadväzne na zmienené uznesenie odchádzajúca vláda Ivety Radičovej 22. februára 2012 uložila ministrom spracovať a následne do 15. septembra 2012 i predložiť na rokovanie vlády „súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy.“
Ficova vláda toto uznesenie vlády nesplnila a opakovane rozhodla nielen o posunutí termínov plnenia, ale taktiež sa rozhodla zúžiť rozsah plnenia z komplexného auditu verejnej správy, ktorý požadoval parlament, len na segment územnej samosprávy. Ficova vláda sa tvárila, že segment štátnej správy rieši minister vnútra Robert Kaliňák v rámci pseudoreformy ESO. Avšak podklady, overiteľné prepočty týkajúce sa úspor či nebodaj audity, na základe ktorých sa ESO realizovalo, minister Kaliňák opakovane odmietal zverejniť.
Vláda nakoniec 14. mája 2014 schválila Súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy – segmentu územnej samosprávy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy.
Keďže Národná rada Slovenskej republiky v 5. volebnom období žiadala vládu SR, aby vykonala komplexný audit verejnej správy, teda nielen segmentu územnej samosprávy, ale aj segmentu štátnej správy, a zároveň žiadala vládu o jeho predloženie Národnej rade Slovenskej republiky, obrátil som sa v aktuálnom 7. volebnom období v rámci interpelácie na predsedu vlády s otázkou: „Kedy mieni vláda SR v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 748 z 8. decembra 2011 vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade Slovenskej republiky?“
Premiér Fico sa však vyhol odpovedi, prečo sa vláda nezaoberala komplexným auditom a taktiež neodpovedal, prečo vláda dosiaľ nesplnila uznesenia parlamentu a nepredložila komplexný audit Národnej rade Slovenskej republiky.
Predseda vlády Robert Fico sa vyhýba splneniu úlohy, ktorú od vlády požadoval vtedy opozičný SMER-SD. Len skutočný a komplexný audit verejnej správy môže pomôcť pri zodpovedaní otázok, kde a prečo zlyháva verejná správa pri poskytovaní služieb občanom a plnení si zákonných kompetencií. Len skutočný a komplexný audit verejnej správy môže odhaliť, kde, ako a prečo zlyháva štátna správa a kde, ako a prečo zlyháva územná samospráva. Kým takýto audit nebude na stole, budú Robert Fico a Robert Kaliňák pokračovať v politike recentralizácie verejnej správy a postupného oslabovania územnej samosprávy na úkor centrálnej vlády. Kým takýto audit nebude na stole, bude Ficova vláda tak, ako i v minulosti, viniť samosprávy za stav verejnej správy napriek tomu, že je len ťažko môžu mestá, obce a kraje plniť svoje kompetencie na požadovanej úrovni bez adekvátnych zdrojov.
Ondrej Dostál
poslanec NR SR a predseda OKS
V Bratislave dňa 7. decembra 2016.
Súvisiace informácie:
2016: Interpelácia na predsedu vlády Slovenskej republiky vo veci auditu verejnej správy a jeho odpoveď
Ako prebiehala rozprava k návrhu uznesenia požadujúceho od vlády vykonať a predložiť parlamentu komplexný audit verejnej správy v pléne NR SR dňa 8. decembra 2011:
Schôdzi predsedal vtedajší podpredseda parlamentu Robert Fico (SMER-SD), príslušný bod uviedol poslanec Vladimír Faič (SMER-SD), v rozprave vystúpili len traja poslanci za SMER-SD, a to starosta obce Hurbanova Ves Ľubomír Petrák, primátor mesta Žilina Igor Choma a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Za uznesenie hlasovalo 147 prítomných poslancov.
Ľubomír Petrák: „Tak, ako hovoril pán poslanec Kažimír, že je potrebné, aby si v súvislosti so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti štát urobil poriadok v tom, aké má záväzky, aké má zmluvy, aký je skutkový stav, tak je potrebné, aby v súvislosti s týmto zákonom sa urobil jednoznačne úplný komplexný audit celého okruhu verejnej správy, to znamená aj samosprávy.“
Igor Choma: „Vykonať komplexný audit a teda inventarizáciu kompetencií alebo z pohľadu kompetencií a ich financovania je naozaj dnes už nevyhnutné. … Nie je dôležité teraz, ktorá vláda k tomu pristúpi, či ešte táto alebo tá budúca, v každom prípade je to nevyhnutné vykonať.“
Juraj Blanár: „Ukazuje sa, že v Slovenskej republike asi tým naozaj stabilizujúcim prvkom je jednoznačne parlament, a podčiarkuje to aj to, že tu máme parlamentnú demokraciu. A chcem to zdôrazniť aj preto, že veľakrát sa aj v médiách a kde-kade úloha parlamentu dehonestuje len na pozeranie sa určitú časť práce poslancov. Ale myslím si, že tu zohrávajú práve poslanci zodpovednú úlohu práve tým, že dokážu zaviazať vládu k tomu, aby urobila niečo, čo je veľmi potrebné a zmysluplné. A teraz naozaj ja som presvedčený, bez ohľadu na to, ktorá vláda tu bude po voľbách, som presvedčený, že to je pre všetky vlády potrebné. Tak ako je potrebný sociálny dialóg v rámci vládnutia, je potrebné mať aj poriadok v kompetenciách a ich financovaní.“
Juraj Blanár: „Mnohé veci, ktoré nedokázal štát za dlhé roky vyriešiť, samospráva vyriešila. Pripomeniem školstvo. Viete veľmi dobre, koľko tu bolo škôl a demografická krivka nám klesala a naďalej stále klesá, ale štát nebol schopný urobiť tieto, poviem, niekedy aj nie celkom populárne opatrenia. Samospráva vďaka kompetenciám, ktoré dostala, ich dokázala urobiť. Zracionalizovala počet škôl, mnohé školy, ktoré neboli využívané, dnes slúžia na iné účely. Rovnako to urobili na úrovni základných škôl a rovnako sa to urobilo aj na úrovni stredných škôl.“
Juraj Blanár: „Regionálny rozvoj, veľmi dôležitá oblasť rovnako. Územné plány obcí a miest, veľké územné plány krajov, toto je oblasť, ktorá je naozaj nepopísaná. Obce, mestá, mnohé nemajú dodnes územné plány, pretože nemajú na to ani finančné prostriedky, a pritom je to naozaj základná vec pre to aby mohli sa uchádzať nielen o fondy Európskej únie, ale vôbec plánovať budúcnosť. Ako sa budú rozvíjať tieto aglomerácie aj napríklad v oblasti environmentalistiky, ktorá je rovnako zanedbaná. Na to samospráva rovnako nemá finančné prostriedky dostatočne zadefinované. To treba, aby v audite rovnako sa dobre zanalyzovalo. Cestovný ruch, detto.“
Neviňme samosprávy za dôsledky Ficovho vládnutia:
Ak sa pozrieme na rozpočty samospráv, nijako dramaticky sa od zavedenia fiškálnej decentralizácie v roku 2004 nenafúkli. Čiže, tzv. modernizačný dlh sa logicky v niektorých našich obciach a mestách ďalej len nabaľuje, v iných sa odbúrava veľmi pomaly. Za tento stav (napr. aj stav našich ciest) nemožno viniť samosprávy.
Ak si porovnáme výdavky centrálnej vlády (zdroj grafov nižšie: INESS | cenastatu.sk) za posledný predkrízový rozpočtový rok 2008 a a aktuálne rozpočtované výdavky na rok 2016, stúpli cca o tretinu (nie za všetkým treba hľadať eurofondy). Ak si porovnáme výdavky územných samospráv (miestnych a krajských spoločne) za totožné obdobie, stúpli cca o desatinu. Centrálna vláda rastie, navyše nabaľuje dlh, samosprávy sú priškrtené a na celkovom dlhu verejnej správy sa podieľajú len cca 5 percentami.
Zdroj použitých grafov: INESS | cenastatu.sk
