Doterajšia úroveň transparentnosti zazmluvňovania a čerpania fondov EÚ nie je dostatočná.
Keď sa v apríli 2016 narýchlo v skrátenom konaní schvaľoval v parlamente nový úrad (de facto ministerstvo) pre podpredsedu vlády, Peter Pellegrini odmietol pozmeňovák, ktorý sme spoločne s Martinom Poliačikom predložili v snahe mať na Slovensku transparetnejšie eurofondy. Podpredseda vlády vtedy verejne sľúbil, že sa k danému návrhu vráti v rámci ďalšej novelizácie zákona o eurofondoch. Novelu predložil, no na svoj sľub zabudol.
Avšak, treba uznať, že keď sme mu tento jeho prísľub pripomenuli na jeseň formou hromadnej pripomienky verejnosti, jeho úrad v rámci výsostne korektného rozporového konania, ktoré s nami ako zástupcami verejnosti jeho úradníci viedli, prijal naše pripomienky.
Ba čo viac, stotožnili sa s nimi natoľko, že jedným z dvoch leitmotívov, ktoré úrad podpredsedu vlády v čase prerokovania návrhu novely zákona na vláde zdôrazňoval, bol fakt, že návrh posilní kontrolu verejnosti nad eurofondmi.
V každom z monitorovacích výborov by po novom mali mať zástupcovia štátu menšinu, čím sa zvýši dohľad nad prácou riadiacich orgánov zo strany partnerov a verejnosti. Pripomeňme si, že keby takáto možnosť bola už v čase prvej Ficovej vlády, kauza nástenkový tender, za ktorú dosiaľ nik neniesol trestno-právnu zodpovednosť, mohla mať úplne iný priebeh, rozkrádanie eurofondov mohlo byť odhalené už v čase prípravy tendra v rámci monitorovacieho výboru.
Druhá z pripomienok zástupcov verejnosti sa týkala povinného zverejňovania údajov o čerpaní eurofondov prostredníctvom IT monitorovacieho systému. Aj v tejto veci nám úrad vyšiel v ústrety a zadefinoval možnosť prístupu verejnosti k údajom zhromažďovaným v rámci tohto systému.
Kľúčové však bude to, ako bude úrad postupovať pri zverejňovaní informácií dostupných v rámci ITMS vzhľadom na formulku o „dostupnej funkcionalite“. Bude aj úlohou opozície, médií a analytikov dohliadnuť na to, aby sa zverejňovalo všetko to, čo sa zverejňovať dá a má, vrátane príloh či hodnotiacich hárkov.