O argumentoch za a proti ceste Andreja Kisku do Moskvy sa pre denník SME vyjadrovali signatári dvoch výziev, sociológ a právnik Ondrej Dostál (predseda OKS) a historik Eduard Chmelár (rektor Akadémie médií).
Mal by ísť prezident Andrej Kiska do Moskvy na oslavy 70. výročia porážky nemeckého fašizmu?
Sociológ a právnik Ondrej Dostál (predseda OKS): „Putinovo Rusko vedie agresívnu krvavú vojnu proti nášmu susedovi – Ukrajine. Okupovalo a pripojilo si časť jej územia, Krym. Ruskí vojaci a ruská vojenská technika sú nasadení na východnej Ukrajine. Ísť v tejto situácii oslavovať do Moskvy by znamenalo zavrieť nad tým oči a tváriť sa, že zásluhy na porážke fašizmu pred siedmimi desaťročiami ospravedlňujú súčasné zločiny. Nie je to tak. Preto som bez váhania pripojil svoj podpis pod list, ktorý iniciovali Juraj Mesík, Grigorij Mesežnikov, Boris Strečanský a Marcel Zajac, ktorý je výzvou prezidentovi Kiskovi, aby 70. výročie porážky fašizmu nešiel oslavovať do Moskvy, ale do Kyjeva. Presne tak to cítim.“
Vnímate aspoň sčasti racionálnosť argumentácie druhej strany? Okrem iného tvrdia: „Oslavy 70. výročia víťazstva nad fašizmom v máji roku 2015 majú symbolický význam. Proti zlu sa dokázali spojiť ľudia s rozličným svetonázorom a rozličnou historickou skúsenosťou. To je, podľa nášho názoru aj dnes výzva! Preto je pre nás dôležité, aby prezident Slovenskej republiky, Vy, pán prezident Andrej Kiska, ste svojou účasťou na oslavách Dňa víťazstva v Moskve prispeli k naplneniu tohto odkazu.“
Dostál: „Nie. Nevidím v tom ani štipku racionality.
Komunizmus nie je iný svetonázor. Komunizmus je totalitná ideológia a na nej založený zločinecký režim, ktorý ničil životy našich rodičov a prarodičov. Počas druhej svetovej vojny boli západné demokracie v smrteľnom nebezpečenstve. Churchill vtedy povedal, že keby Hitler napadol peklo, prednesie na adresu diabla priaznivú poznámku v Dolnej snemovni. Spojiť sa v roku 1941 proti Hitlerovi so Stalinom bolo racionálne rozhodnutie. Robiť z toho v roku 2015 nasledovania hodný príklad spolupráce ľudí s rozličným svetonázorom je nezmysel. Stalin bol rovnako veľkým zločincom ako Hitler. Keď bol nacizmus porazený, Západ musel vybojovať ešte jednu vojnu. Ešte bolo potrebné poraziť komunizmus v studenej vojne.“
Prečo si myslíte, že sa druhá strana mýli svojou výzvou hlave štátu?
Dostál: „Relativizuje zodpovednosť Putinovho režimu za agresiu proti Ukrajine a bagatelizuje nebezpečenstvo ruského imperializmu pre Slovensko a Európu. Odmietnuť účasť na oslavách v Moskve nie je protiruským postojom ani prejavom nenávisti. Práve naopak. Je v záujme Rusov, aby Rusko bolo skutočne demokratickou krajinou, ktorá neohrozuje svojich susedov. Ani my za našu dnešnú slobodu nevďačíme tým západným politikom, ktorí sa počas studenej vojny pripravovali na to, že Sovietsky zväz tu bude na večné časy, ale Ronaldovi Reaganovi a Margaret Thatcherovej, ktorí pomenovali veci pravými slovami a vybojovali zápas s Ríšou zla až do víťazného konca. Ústupčivé a servilné postoje ku Putinovmu režimu v skutočnosti škodia Rusku a všetkým Rusom, ktorí chcú, aby ich krajina bola slobodná a demokratická.“
Pripúšťate riziko, že tohtoročná oslava konca druhej svetovej vojny bude súčasťou hybridnej vojny Ruska a Západu?
Dostál: „Putinov režim je schopný zneužiť na svoje propagandistické zámery čokoľvek. Olympiádu, konšpiračné teórie aj oslavy konca vojny. Podstatné však pre mňa je, čo chceme povedať my ako krajina. O tom je rozhodnutie prezidenta, či pôjde do Moskvy alebo do Kyjeva.“
V mediálnom diskurze o ceste do Moskvy padajú rôzne návrhy Andrejovi Kiskovi: a) aby išiel iba do Kyjeva a do Moskvy nech ide Fico, b) aby išiel aj do Moskvy, aj do Kyjeva, c) aby si uctil padlých sovietskych (teda aj ruských) vojakov doma… Nachádzate na týchto návrhoch istú racionalitu?
Dostál: „Nepochybujem, že Fica to inštinktívne ťahá do Moskvy viac ako do Kyjeva, Bruselu či Washingtonu. Fica sme k ničomu nevyzývali. Obrátili sme sa na prezidenta Andreja Kisku ako na človeka, ktorému na rozdiel od Fica dôverujeme. Chceme, aby hlava štátu vyslala jasný a jednoznačný signál o postoji Slovenska. To môže urobiť iba tak, že pôjde do Kyjeva a nepôjde do Moskvy. Náš sused sa stal obeťou ruskej agresie, ukradli mu Krym a na jeho území bojujú ruskí vojaci. Myslím si, že nie je vhodná doba na diplomatické taktizovanie. Je potrebné dať jednoznačne najavo, že stojíme na strane obete, nie útočníka. Platí to rovnako v prípade exposlanca Smeru Jánoša a jeho manželky aj v prípade Ruska a Ukrajiny.“
Viacerí kritici osláv v Moskve zdôrazňujú skutočnosť, že druhú svetovú vojnu začal spolu s Hitlerovým Nemeckom Stalinov Sovietsky zväz napadnutím Poľska – ako by mal byť tento moment zakomponovaný do slovenského postoja k výročiu druhej svetovej vojny?
Dostál: „Ideálne by bolo navštíviť Katyň, kde príslušníci ruskej tajnej polície NKVD zmasakrovali na Stalinov príkaz tisíce zajatých poľských dôstojníkov, vojakov a civilistov. Nechcenú symboliku výzve na cestu prezidenta Kisku do Moskvy dodáva fakt, že bola zverejnená práve na 75. výročie Stalinovho rozhodnutia o katynskom masakre. Ale nemyslím si, že toto je najpodstatnejšie. Ak by sme mali na dnešné krajiny nahliadať optikou toho, aké režimy tam vládli pred siedmimi desaťročiami, nemohli by sme mať s Nemeckom ani diplomatické styky. Problém je v inom. Nemecko sa so svojou minulosťou poctivo vyrovnalo, Rusko nie. Dnešné demokratické Nemecko sa nevidí ako pokračovateľ Tretej ríše, Putinovo Rusko sa správa ako nielen právny, ale aj politický nástupca Sovietskeho zväzu. Merkelová má s Hitlerom spoločnú iba národnosť. Putin je svojím spôsobom uvažovania a konania Stalinov vnuk.“
Slovenská spoločnosť a jej politická elita v podstate nespochybňuje úlohu sovietskych vojakov pri oslobodzovaní Československa – vypovedajú o tom každoročné oslavy konca vojny v máji i oslavy SNP v auguste. Dá sa však pri pohľade na dejiny druhej svetovej vojny ignorovať, že onedlho po oslobodení nastalo obsadzovanie tohto priestoru najprv sovietskymi poradcami a neskôr aj tzv. spojeneckými vojskami?
Dostál: „Nedá. Pre Československo a okolité krajiny koniec druhej svetovej vojny neznamenal víťazstvo slobody a demokracie. Jednu totalitu vystriedala druhá. My sme sa do normálneho sveta nevrátili v máji 1945, ale až v novembri 1989. To nespochybňuje obete sovietskych vojakov, ani civilného obyvateľstva v Sovietskom zväze počas druhej svetovej vojny. Napokon, oni boli najväčšími obeťami nielen Hitlerovho nacizmu, ale aj Stalinovho komunizmu.“
Zdá sa, že naša spoločnosť je rozdelená aj z hľadiska postoja k súčasnému Rusku a rusko-ukrajinskému konfliktu. Vidieť to symbolicky aj na vyjadreniach prezidenta Andreja Kisku a premiéra Roberta Fica. Považujete to ešte za prirodzenú odlišnosť názorov, ak ide o odlišné postoje pri kľúčových národno-bezpečnostných otázkach? Považujete takúto dichotómiu postojov najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky za akceptovateľnú?
Dostál: „Prirodzená odlišnosť názorov sa týka napríklad výšky daní alebo toho, či má byť daň rovná alebo progresívna. Robenie užitočných idiotov ruskej propagande nie je vecou odlišného názoru, ale vedomého alebo prinajmenšom nevedomého poškodzovania záujmov Slovenskej republiky a jej občanov. Ficove výroky spochybňujú lojalitu Slovenska voči jeho spojencom v NATO a EÚ, relativizujú našu príslušnosť k Západu a škodia tým Slovensku, lebo znižujú jeho dôveryhodnosť a ohrozujú jeho bezpečnosť. Slobodná, stabilná a demokratická Ukrajina je životným záujmom Slovenska. Nepostaviť sa dnes na jej stranu a nepomôcť jej ustáť ruskú agresiu je nielen nesprávne z hľadiska hodnôt, ku ktorým sa hlásime, ale aj vrcholne nerozumné z hľadiska bezpečnosti Slovenska.“
Rozhovor bol publikovaný v denníku SME dňa 16. marca 2015 a nájdete ho tu.
