Dnes som prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi poslal otvorený list, v ktorom som ho vyzval, aby vetoval minulý týždeň schválený zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí, ktorým bol zároveň novelizovaný zákon o politických stranách a politických hnutiach.

Zákon o jadrovej škode obsahuje dva tzv. prílepky, čiže novely iných zákonov, ktoré vôbec nesúvisia s problematikou zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a stali sa súčasťou zákona až v druhom čítaní prostredníctvom schválenia dvoch poslaneckých pozmeňujúcich návrhov poslancov za Smer-SD. Konkrétne ide o pozmeňujúci návrh poslanca Tibora Glendu, ktorým sa novelizuje zákon o politických stranách a politických hnutiach, (čl. V schváleného zákona) a pozmeňujúci návrh poslanca Daniela Duchoňa, ktorým sa novelizuje zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (čl. II schváleného zákona).

Ide o účelové obchádzanie normálneho legislatívneho procesu, ku ktorému, žiaľ, v slovenskom parlamente dochádza pomerne často a za všetkých vlád. Týmto spôsobom sa zákony menia bez toho, aby bol príslušný návrh riadne prerokovaný v pléne parlamentu v prvom čítaní a vo výboroch parlamentu v druhom čítaní. Verejnosť sa o obsahu návrhu zákona dozvedá až po jeho predložení počas rozpravy v druhom čítaní v pléne, obvykle len niekoľko hodín pred hlasovaním o návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. Médiá niekedy návrh zákona zaregistrujú až po jeho schválení. Odborná, ani laická verejnosť tak nemá vôbec žiadnu možnosť sa k navrhovanej zmene legislatívy vyjadriť, stanovisko k nemu nemôže zaujať vláda, ani parlamentné výbory. Existuje vysoké riziko schválenia legislatívnych nepodarkov. V Českej republike ústavný súd už v roku 2007 rozhodol, že takáto prax je v rozpore s ústavou.

Prílepky sa zvyknú zdôvodňovať a obhajovať naliehavou potrebou zmeny nejakého zákona, ktorú údajne nie je možné realizovať štandardným legislatívnym postupom z dôvodu jej urgentnosti alebo potreby riešenia náhle sa vynoriaceho problému, ktorý si dovtedy nikto nevšimol. V prípade Glendovho prílepku však ani táto výhovorka neplatí. Glendov prílepok rieši problém, ktorý v zákone o politických stranách vznikol pri jeho novelizácii v máji 2014. V dôsledku chyby v zákone politickým stranám hrozí, žeby vo výročnej správa za rok 2014 mali uviesť mená, priezviská a adresy všetkých svojich členov, ktorí v roku 2014 zaplatili členský príspevok bez ohľadu na jeho výšku. Na problém som verejne upozornil začiatkom novembra 2014. Poslanec NR SR Peter Osuský (SaS) predložil v novembri do NR SR návrh novely zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorým sa uvedený problém riešil. Parlamentná väčšina v decembri 2014 uvedený návrh zákona odmietla. Stalo sa tak nie z dôvodu, žeby s ním nesúhlasila, ale z dôvodu, že poslanci vládneho Smeru-SD takmer bez výnimky odmietajú návrhy zákonov predložené opozičnými poslancami bez ohľadu na ich obsah. Ide o ďalšiu opakujúcu sa a neblahú prax slovenského parlamentu. Poslanci Smeru v decembri 2014 odmietli štandardnou formou predložený návrh zákona opozičného poslanca Petra Osuského a v marci 2015 schválili neštandardný prílepok vládneho poslanca Tibora Glendu, ktorý riešil úplne rovnaký problém.

Ak bude prezident Andrej Kiska schválený zákon vetovať a vráti ho parlamentu, ten sa ním bude opätovne zaoberať až na aprílovej schôdzi. Ak prezident parlamentu odporučí vypustiť zo zákona Glendov prílepok a navrhne, aby celý zákon nadobudol účinnosť až 1. januára 2016, parlament nebude mať inú možnosť ako schváliť zákon bez Glendovho prílepku alebo ho neschváliť vôbec, lebo inak  by išlo o retroaktívny zákon (Glendov prílepok – čl. V má v schválenom znení účinnosť 30. marca 2015 a zákon schválený v apríli 2015 nemôže mať účinnosť 30. marca 2015).

Som presvedčený, že prezident by vetovaním Glendovho prílepku mohol urobiť veľa pre slovenský parlamentarizmus, právny štát a  politickú kultúru. Viditeľným a silným spôsobom tým prezident môže upozorniť na nevhodnú prax obchádzania riadneho legislatívneho procesu prostredníctvom tzv. prílepkov, ktorá je v rozpore s duchom ústavnosti a právneho štátu. A zároveň môže ukázať absurdnosť prístupu vládnej väčšiny, ktorá odmieta návrhy predložené opozičnými poslancami bez ohľadu na ich obsah, dokonca aj v prípadoch, keď si sama ich potrebu uvedomuje.

Ondrej Dostál

predseda OKS

V Bratislave dňa 25. marca 2015

 

Súvisiace informácie:

Vládny návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu poslanca Tibora Glendu, 19.3.2015

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších prepisov, 7.11.2014

Hlasovanie o návrhu zákona poslanca Petra Osuského, 11.12.2014

Ondrej Dostál: Konečne sa dozvieme mená všetkých členov Smeru

NÁLEZ Ústavního soudu České republiky, Pl.ÚS 77/06 ze dne 15. 2. 2007, 37/2007 Sb., N 30/44 SbNU 349, Legislativní přílepky (jezdci) a jejich ústavnost

SME: Smer využil ďalší opozičný nápad. Pomohol zákon o jadrovej škode

Comments

Komentáre


Ondrej Dostál

Ondrej Dostál je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Od roku 2009 do roku 2017 bol poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2014 do roku 2018 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave. Je tiež poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Od apríla 2012 je predsedom OKS.