Blížia sa ďalšie voľby už tretie v tomto „super“ volebnom roku a zhodou okolností aj tretie krajské od vzniku VÚC.
V súvislosti s týmito poslednými tohtoročnými voľbami som sa tuším v Slovenskom rozhlase stretol s otázkou prečo ísť voliť a či vôbec ísť voliť predsedov a poslancov do VÚC.
Moderátora ale aj diskutujúcich veľmi trápilo že práve týchto volieb sa zúčastňuje málo voličov dokonca od volieb k voľbám sa ich účasť znižuje. A nezamýšľali sa nad podstatou nízkej účasti voličov ale iba nad tým ako tie voľby zatraktívniť aby sa bez akejkoľvek zmeny VÚC zvýšila účasť vo voľbách.
Ja si myslím že to je úplne nesprávne chápanie nízkej účasti vo voľbách. Treba sa skôr zamyslieť nad opodstatnením samotných VÚC-iek než nad technickým vyriešením zvýšenia účasti voličov.
Aj keď sa mi často zdá že slovenskí voliči nevolia najlepšie (asi preto že väčšinou nevolia podľa mojich predstáv) nízka účasť na voľbách je určite o niečom inom. Ľudia dobre vedia či cítia že v ktorých voľbách ide o niečo pre ich život dôležité a v ktorých ide v podstate iba o osudy volených zástupcov.
Podľa účasti na voľbách najväčší vplyv na životy občanov našej republiky majú voľby a ich výsledok do národného parlamentu (NR SR) s čím sa ja s občanmi SR na sto percent stotožňujem. V poradí druhými najdôležitejšími voľbami sú voľby do obecných a mestských zastupiteľstiev.
Naopak prezidentské voľby majú u nás v podstate iba prestížny skoro len taký „športový“ charakter určujú v zásade iba to ako a kto bude našu republiku reprezentovať navonok. Reálny vplyv na náš život prezident nemá skoro žiadny no účasťou vo voľbách sa radia k druhým s najvyššou účasťou. Ja to chápem tak že človek je tvor súťaživý a pre svojho vybraného kandidáta je schopný zdvihnúť sa a ísť voliť.
A nakoniec tu máme voľby ktorých výsledok má najmenší vplyv na náš život čo potvrdzujú aj voliči svojou nízkou účasťou. Sú to voľby do Európskeho parlamentu (EP) a voľby do samosprávnych krajov.
Teraz nemyslím tým ani tak to že EP alebo VÚC nemajú dostatok kompetencií a rozhodovacích právomocí než to že keby sme tam našich kandidátov za poslancov do parlamentov nevolili ale losovali bol by výsledok toho losovania na život nás voličov rovnaký ako teraz keď si ich volíme.
Správnosť tohto môjho tvrdenia mám overenú v praxi. V prvých voľbách vyhral voľby predsedu KSK pravicový politik a poslaneckú väčšinu mala tiež pravicová väčšina a naopak v historicky druhých voľbách do KSK vyhral voľby úplný protiklad prvého predsedu to jest ľavičiar a v parlamente mala väčšinu tiež ľavica.
Nepoznám jediného obyvateľa KSK (samozrejme okrem zvolených poslancov a možno pár novinárov) ktorý by zaregistroval nejaké podstatnejšie rozdielnosti prvého volebného obdobia oproti druhému.
A to napriek tomu že samosprávny kraj má značné kompetencie v oblasti školstva sociálnych služieb zdravotnej starostlivosti kultúry dopravy územného plánovania či regionálneho rozvoja.
Nemocnice stredné školy sociálne a kultúrne zariadenia či údržba ciest je stále na rovnakej úrovni alebo ak aj nejaké zmeny v druhom volebnom období oproti prvému nastali bežný občan ich je sotva schopný registrovať.
Napriek tomuto poznaniu som sa možno paradoxne rozhodol kandidovať na poslanca KSK.
A prečo?
Rozhodol som sa kandidovať preto aby som sa pokúsil tento podľa mňa nie dobrý stav KSK zmeniť t.j. zefektívniť a dosiahnuť väčšiu zmysluplnosť samosprávneho kraja.
Pokiaľ budem vo voľbách úspešný vo všetkých oblastiach budem navrhovať a presadzovať také riešenia ktoré budú znižovať rozhodovacie právomoci KSK v prospech rozhodovania samotného občana v zmysle princípu subsidiarity podľa ktorého sa najmä politické no aj ekonomické rozhodnutia majú prijímať čo najbližšie pri občanovi.
A najbližšie pri občanovi je podľa mňa občan samotný.
Článok bol uverejnený v internetových novinách InfoRožňava dňa 23. októbra 2009.
