Na Univerzite Komenského v Bratislave vyštudoval sociológiu začínal ako novinár. Potom sa angažoval v politike – bol čelným predstaviteľom Demokratickej strany a dnes je podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany. Od roku 2001 je riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Na protestnom mítingu proti novele zákona o štátnom jazyku v Dunajskej Strede vystúpil s prejavom ako jediný Slovák – a zožal obrovský aplauz. Ondrej Dostál.
Predseda SMK Pál Csáky v rozhovore pre jeden slovenský denník vyhlásil že vás na míting nepozývali že ste sa prihlásili sám. Čo vás viedlo k takémuto kroku?
Mňa oslovil Kálmán Petőcz z Fórum Inštitútu a Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku ktorí spoločne s SMK organizovali toto stretnutie.
Čomu pripisujete toto pozvanie?
Oslovili ma preto že sa dlhodobo venujem otázkam menšinových práv a slovensko-maďarským vzťahom. K týmto témam sa verejne vyjadrujem. Vlani potom ako ministerstvo kultúry prišlo s návrhom novely zákona o štátnom jazyku som bol iniciátorom a jedným z prvých signatárov hromadnej pripomienky ktorá sa k tejto novele vyjadrovala kriticky. Môj názor je známy a je odmietavý. Myslím si že je to zlý zákon. Aj preto som prijal ponuku od Kálmána Petőcza.
Čo vám osobne prekáža na tomto zákone?
Prekáža mi celý tento zákon. Podľa mňa bolo chybou predchádzajúcich vlád Mikuláša Dzurindu že platný zákon o štátnom jazyku upravili iba v minimálnej miere. Napríklad boli vypustené pokuty ale ostali tam ustanovenia ktoré v demokratickej a slobodnej spoločnosti nemajú opodstatnenie. Také ktoré si nárokujú upravovať používanie jazyka v súkromnej a podnikateľskej sfére teda nie veci týkajúce sa štátnej sféry alebo samosprávy. Myslím si že minimálne v týchto oblastiach to má byť regulované prirodzenými vzťahmi medzi ľuďmi.
No ale toto sa nedá klásť za chybu predchádzajúcim vládam dnešná garnitúra si schváli zákon aký chce…
To však ešte neznamená že môj názor nemôže byť kritický a tí ktorí ho zdieľajú sa nemôžu zísť trebárs v Dunajskej Strede a povedať že ten zákon je zlý a mal by sa zmeniť. A neznamená to ani to že sa môžu prijímať akékoľvek zákony – to by bola tyrania väčšiny.
My však tvrdíme že žijeme v právnom štáte. Žijeme v právnom štáte?
Tvárime sa tak. Máme nejakú ústavu a v nej garantované ľudské práva ktoré je síce možné obmedzovať ale iba v miere ktorá je nevyhnutná pre sledovanie nejakého legitímneho cieľa. Žiadny legitímny cieľ pre ktorý by bolo potrebné obmedzovať slobodu šírenia informácií takým spôsobom ako to robí naša dnešná vládna garnitúra nevidím.
Je však otázkou či míting v Dunajskej Strede nebol zo stany SMK namierený aj proti novej strane Bélu Bugára Most-Híd.
Uznávam že to mohlo vyznieť aj takto. Po maďarsky neviem takže informácie z maďarských médií nemám. Ja som komunikoval s Kálmánom Petőczom a ešte pred mítingom som sa vyjadril že by bolo dobré aby to neskĺzlo do podoby že je to stranícka akcia.
Nemáte dojem že vás Csáky zneužil?
Novela zákona o štátnom jazyku by nemala rozdeľovať Maďarov z SMK a strany Most-Híd a takisto by nemala rozdeľovať slušných Maďarov a slušných Slovákov. Preto som vyjadril názor že by bolo vhodné ak by na mítingu vystúpil aj niekto z Hídu. Že im to nebolo umožnené považujem za chybu. Organizátori mali prejaviť väčšiu veľkorysosť.
Pre mnohých ľudí táto však akcia vyznelo ako mobilizačný predvolebný míting SMK…
Uvedomujem si aj tento rozmer ale aj napriek tomu som považoval za dôležité do Dunajskej Stredy prísť a povedať že na tento zákon nemajú kritický názor iba Maďari ale sú tu aj Slováci podľa ktorých je tento zákon zlý a mal by sa zmeniť. Že Maďari v tom nie sú sami že to nie je problém slovensko-maďarský ale deliaca čiara sa nachádza medzi ľuďmi ktorí si želajú slobodnú spoločnosť a dobré vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi a medzi tými ktorí si prajú vyvolávanie národnostných konfliktov.
Boli ste jediný Slovák ktorý na mítingu vystúpil a zožali ste obrovský potlesk. Oproti tomu slovenčina Pála Csákyho bola vypískaná. Čomu to pripisujete?
Možno očakávaniam publika – v mojom prípade sa asi tí ľudia tešili že sa našiel Slovák ktorý sa ich zastal a v Csákyho prípade nerozumeli tomu prečo hovorí po slovensky keď je Maďar. No určite na Csákyho slovenčinu nepískali všetci prítomní bola to hlučná skupinka ktorá mala asi iné očakávania.
Ako si predstavujete ďalší postup ohľadom „jazykového zákona“?
Nevylučujem že niektoré sporné veci by sa možno dali prostredníctvom Ústavného súdu upraviť ale k súčasnému slovenskému ústavnému súdu dôveru nemám. Veľa bude závisieť aj od aplikačnej praxe povedzme udeľovanie pokút.
Viete si v praxi predstaviť udeľovanie pokút za „jazykové prešľapy“?
Sú to veci ktoré sú absurdné a v normálnej spoločnosti a pri zdravom rozume nemajú miesto. Stane sa to predmetom súdnych sporov bude sa to ťahať pred európske súdy… Systémové riešenie vidím iba v tom že na Slovensku sa zmení vládnuca politická garnitúra že sa zmení celkový prístup k maďarskej menšine k slovensko-maďarským vzťahom a bude ochota zmeniť aj tento zákon.
Čomu by sa mal – v prípade že je potrebný – takýto zákon venovať?
Určite by v tam nemali byť problematické ustanovenia. Ak je to potrebné regulovať by sa malo iba používanie štátneho a menšinových jazykov v úradnej sfére. Nemôže zasahovať do súkromných ba až intímnych oblastí.
Napriek absurdnosti tohto zákona sa však okolo neho zjavilo množstvo dezinformácií.
Je to problém. Veci ktoré sa nám zdajú hlúpe a nezmyselné navyše zbytočne konfrontačné ešte nemusia byť v rozpore s platnou ústavou. Aj v demokratickom štáte takéto hlúposti ústava zniesť môže. Problémy takéhoto typu musí riešiť celospoločenská dohoda.
A dnešní politici?
Chyba je aj v tom že ich vyjadrenia – či už domácich alebo zahraničných odporcov aj zástancov tohto zákona – nie sú vždy úplne kvalifikované. Zákon naozaj nepostihuje bežné rečové prejavy ľudí na ulici maďarčinu na námestí v Žiline alebo rozhovor dvoch babiek na Záhorí dotýka sa verejných inštitúcií právnických osôb podnikateľov a médií. Aj keď z môjho pohľadu obsahuje príliš vážne zásahy do súkromnej sféry no nemali by sa používať argumenty ktoré situáciu dramatizujú a nezodpovedajú realite. Potom druhá strana – obhajcovia tohto zákona – dostávajú do rúk argumenty že kritika je nekvalifikovaná.
Posledná veta?
Myslím si že tento zákon je problematický zlý a treba ho zmeniť.
Ľubo Banič. Rozhovor bol publikovaný v regionálnom týždenníku Csallóköz – Žitný ostrov dňa 16. septembra 2009.
Videozáznam prejavu Ondreja Dostála na proteste proti jazykovému zákonu
Zdroj: Eugen Korda SME www.sme.sk