V týchto dňoch po prvom kole prezidentských volieb iste mnohí z nás ktorí volili Františka Mikloška sú tak trocha v rozpakoch. Ignorovať druhé kolo odvolavajúc sa na to (úprimne a so všetkou vážnosťou) že to už nie je ono – alebo sa rozhodnúť pre Ivetu Radičovú v snahe nepodceniť dôsledky a následky neúčasti.
Vnímame tlak situácie a tiež akýsi vnútorný hlas.
Rozhodujúcim momentom prečo som volil Františka Mikloška je jeho PRÍBEH… – príbeh vernosti odvahy a zanovitosti s akou háji princípy a podstatu.
Takýto príbeh sa už nenosí nahradila ho šedivosť a zbabelosť často zvaná aj pragmatickosť ktorú si tak ťažko priznať veď sa týka mnohých z nás. Jeho pokus kandidovať na post prezidenta tejto krajiny bol od začiatku odsúdený na neúspech v zmysle víťazstva ale sám som jeho kandidatúru vnímal ako výzvu pre ľudí ktorým je jeho vnímanie sveta – tu i nad nami – najbližšie. A bolo mi vskutku radosťou a priznám sa že aj hrdosťou hodiť obálku s jeho menom do volebnej urny.
Napriek tomu a aj napriek jeho vyjadreniam budem nielen ja ale aj mnoho mojich známych a priateľov voliť v druhom kole Ivetu Radičovú.
A mám preto viacero dôvodov – okrem iných aj ten že môj hlas nebude len pre ňu môj hlas bude aj protestom proti arogantnosti moci proti prázdnote a všednosti proti tomu rafinovanému úsmevu ktorý sa vysmieva zo slušnosti a z Mikloškovho PRÍBEHU. Z príbehu každého slušného človeka tejto krajiny.
Budem voliť Ivetu Radičovú a verím že urobím dobre…teda aspoň v to dúfam…
