Týždeň po konci plynovej krízy sa odohrali tri udalosti. V Poľsku klesli o štvrtinu dodávky ruského plynu v Budapešti rokovali európske štáty o plynovode Nabucco a predseda slovenskej vlády oznámil záujem o vznik konkurenčného podniku k SPP.
Tieto tri udalosti boli doslova symbolické. Prvá svedčí o tom že energetická kríza môže prepuknúť kedykoľvek v rámci druhej hľadajú európske štáty možnosti diverzifikovať energetické zdroje a tretia je zvyšovanie energetickej závislosti Slovenska od Ruska (lebo Ficov záujem o založenie spoločného podniku s Gazpromom nie je nič iné).
Slovensko nemá dlhodobú energetickú stratégiu hoci je nevyhnutná. Nevieme koľko energie budeme potrebovať. Nemáme jasno koľko a akej energie máme vyrábať. A chýba strategické rozhodnutie diverzifikácie zdrojov energie.
Energetická stratégia Slovenska musí vychádzať z niekoľkých jednoduchých zásad. Základným problémom pritom je že štát namiesto toho aby používal svoje nástroje na riešenie strategických úloh chce zasahovať do ekonomiky energetických podnikov. Jeho povinnosťou je však vytvoriť jasnú stratégiu diverzifikácie energetickej spotreby medzi plynom naftou atómovou energiou a tvorbou domácich zdrojov a diverzifikácie energetických zdrojov smerujúcej k nezávislosti od jedného zdroja a trasy ktorá je zlá lebo je jednostranná.
Spotreba plynu klesá. V strednodobom horizonte je reálne aby Slovensko znížilo energetickú závislosť od ruských dodávok o 20 %. Vyžaduje si to však to o čom sa hovorí najmenej – stanovenie jasných priorít zdrojov a trás a ich hierachizovanie. Prioritou číslo jeden je podľa logiky energetickej stratégie preferencia dodávok nórskeho plynu cez Nemecko a Česko v čom sa môže prejaviť aj strategický tlak štátu na SPP. Ako ukázalo rýchle prepojenie SPP na spätný chod počas plynovej krízy je to technicky možné.
Druhou prioritou je podpora výstavby terminálu Omišalj LNG na skvapalnený plyn a podpora plynovodu Adria. Tu možno stavať v stratégii štátu na tom že sme dlhodobým zástancom vstupu Chorvátska do EÚ. Treťou prioritou by mala byť byť štátna podpora plynovodu Nabucco v rámci Európskej únie.
V prípade trás je nevyhnutnou úlohou štátu podieľať sa na vytvorení európskej siete plynovodov. Pre Slovensko to vyplýva z nevyhnutnosti obmedziť závislosť od trasy ruského plynu cez Ukrajinu prípojkami na plynovody z Rakúska Maďarska Poľska Nemecka a Česka.
V oblasti jadrovej energie je aktuálne dobudovanie 3. a 4. bloku Mochoviec. Treba však povedať aj to že pokryje spotrebu elektrickej energie na Slovensku a bez jasnej energetickej stratégie nemá význam rozširovať ďalšiu výstavbu atómových elektrární. Čo sa týka ropy netreba zabúdať na trvalý problém spätného odkúpenia 51 percent akcií Transpetrolu.
Dôležité sú aj domáce zdroje aj keď ich podiel na celkovej spotrebe energie nie je vysoký. Sú však investíciou do budúcnosti a umožňujú decentralizáciu rozhodovania podľa miestnych potrieb. Preferovať treba biomasu ako dostatočný energetický zdroj miestne geotermálne a vodné energické zdroje a v rámci už existujúcich európskych fondov možno podporovať aj rozvoj slnečnej a veternej energie ako etalón zvyšovania ich budúcej ekonomickej efektívnosti.
Energetická stratégia úzko súvisí so súčasnou ekonomickou krízou. Zastavenie dodávok plynu spôsobilo slovenskej ekonomike značné škody čo prehlbuje krízu o ktorej Ficova vláda nechcela tak dlho nič vedieť ani počuť. Správne strategické rozhodnutie je však dôležité aj z hľadiska východísk zo súčasnej krízy. V skratke je rozhodnutím medzi energetickou bezpečnosťou alebo širokorozchodnou a v oblasti energetiky medzi nórskym a adriatickým plynom alebo budovaním spoločného štátneho plynárenského podniku s Gazpromom.
Peter Zajac predseda OKS
Vladimír Palko predseda KDS
Článok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny dňa 2. februára 2009.