Zákon o spôsobe voľby prezidenta obmedzuje volebnú kampaň na obdobie 15 dní až 48 hodín pred začiatkom voľby a zakazuje vedenie kampane mimo tohto času. Som presvedčený že tento zákaz je v zjavnom rozpore s Ústavou SR.
Ústava v čl. 26 zaručuje slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie ako prvé z politických práv. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy „slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných bezpečnosť štátu verejného poriadku ochranu verejného zdravia a mravnosti“. Obmedzenia slobody prejavu a práva šíriť informácie obsiahnuté v zákone o prezidentských voľbách idú evidentne nad rámec dôvodov ustanovených v ústave.
Obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie je síce uskutočnené zákonom ako to vyžaduje ústava ale v žiadnom prípade nemožno preukázať že takéto obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie v čase mimo volebnej kampane by bolo opatrením nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných bezpečnosť štátu verejného poriadku ochranu verejného zdravia a mravnosti. Kampaňou je pritom podľa zákona prakticky akékoľvek šírenie informácií v prospech kandidáta: činnosť kandidátov politických strán a hnutí prípadne ďalších subjektov v prospech voľby kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania hromadných informačných prostriedkov veľkoplošných nosičov plagátov a iných nosičov informácií. Šírenie informácií v prospech voľby niektorého z kandidátov však nijako neohrozuje práva a slobody iných bezpečnosť štátu verejný poriadok verejné zdravie ani mravnosť. Neexistuje preto žiadny legitímny dôvod obmedzovať šírenie takýchto informácií na obdobie 15 dní až 48 hodín pred začiatkom volieb.
V praxi je ustanovenie o začiatku volebnej kampane často obchádzané a kandidáti šíria informácie o sebe aj pred oficiálnym začiatkom volebnej kampane. Takéto konanie síce nebýva priamo sankcionované a zákon ani priamo neumožňuje sankcionovať vedenie volebnej kampane mimo zákonom vyhradeného obdobia je však absurdné aby bolo zákonom stavané do polohy protizákonného konania také konanie ktoré je iba uplatňovaním jedného zo základných politických práv garantovaných ústavou.
Na rozdiel od zákona o spôsobe voľby prezidenta zákon o voľbách do NR SR neobsahuje zákaz vedenia volebnej kampane mimo zákonom vyhradeného obdobia. Tento zákon navyše ani neupravuje volebnú kampaň ako takú ale iba vysielanie politickej reklamy v elektronických médiách a umiestňovanie volebných plagátov na miestach vyhradených obcou. V týchto prípadoch totiž možno nájsť nejaký legitímny dôvod aby podmienky vedenia volebnej kampane boli zákonom upravené. Elektronické médiá sú buď verejnoprávnymi médiami alebo vysielajú na základe udelenej licencie ktorých počet je limitovaný. V druhom prípade ide o poskytovanie priestoru na prezentáciu kandidujúcich strán zo strany verejnej správy. V oboch prípadoch zákon vymedzuje iba povinnosť ponúknuť kandidujúcim stranám rovnakú možnosť prezentácie. Ostatné formy volebnej kampane nie sú zákonom o parlamentných voľbách regulované a nie je ani stanovený zákaz vedenia kampane mimo vyhradeného obdobia. Nedochádza teda k protiústavnému obmedzovaniu slobody prejavu a práva na šírenie informácií.
Už zbežné porovnanie zákonov o prezidentských a parlamentných voľbách ukazuje že vymedzenie volebnej kampane v prvom z nich nie je v poriadku. Keď nie je nevyhnutné obmedzovať slobodu prejavu a právo šíriť informácie pred parlamentnými voľbami v čom by asi tak mohla spočívať nevyhnutnosť ich obmedzenia pred prezidentskými voľbami?
Článok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny dňa 21. januára 2009.
