Robert Fico odkázal nemeckým a francúzskym akcionárom SPP aby vrátili svoj podiel a Slovenská republika je potom ochotná vrátiť privatizačnú sumu.
Týmto návrhom reagoval na návrh SPP na zvýšenie ceny plynu pre domácnosti o 20 percent. Zdôraznil že zisk SPP bol v minulom roku 167 miliardy. „Ak je im málo 167 miliardy Sk a chcú zvýšiť ceny plynu pre domácnosti o 20 percent tak nech nám vrátia plynárenský priemysel a my im vyplatíme tých 130 miliárd Sk za čo to kúpili“ vyhlásil.
Čo nám to vlastne predseda vlády povedal? Že vláda – teda on a nie ten kto s plynom podniká – chce rozhodovať o cene plynu pre domácnosť? Áno toto povedal. Že uzavreté zmluvy už nemajú platiť? Aj to nepriamo povedal. Že požaduje krížové dotácie (to sú také ak sa výnosy z jedného segmentu podnikania používajú na dotovanie cien iného segmentu podnikania toho istého subjektu) ktoré sú v EÚ vyslovene zakázané? Áno aj toto je v tom. Nepovedal nám ešte že chce používať staré komunistické triky keď zdražel chlieb a zlacneli farebné televízory ktoré sa nedali kúpiť. Nepovedal ani to že vo voľbách v roku 2010 chce s niekým získať ústavnú väčšinu takže bez vážnych koaličných komplikácii zmení nielen charakter štátu ale nakoniec zmení režim na štátny kapitalizmus ruského čínskeho či venezuelského typu.
Fico ako správny demagóg povie iba to čo chce. Nepovedal že z tých 167 miliardy korún ktoré SPP zarobil vlani patrila štátu len na dividendách viac ako polovica teda takmer 84 miliardy korún. Nepovedal ani že štát inkasuje ďalších skoro 7 miliárd z výnosov rôznych daní ktorými je cena plynu zaťažená. Z týchto príjmov ak by chcel hravo pokryje aj 50-násobok navýšenia cien plynu pre obyvateľov. Ako habituálny populista však vie že úspešný bude iba vtedy ak si najprv vymyslí nepriateľa potom zinscenuje ľúty boj s ním a nakoniec aj hrdinské víťazstvo. Ibaže takéto vykonštruované víťazstvá nad virtuálnymi nepriateľmi celkom reálne zhoršujú obraz Slovenska v očiach partnerov. Že zatiaľ nahlas mlčia? Áno Európska únia je naozaj príliš socialistická (a pri problémoch vždy viac myslí na seba ako teraz pri slabošskom postoji voči Rusku) skôr či neskôr dá najavo Ficovi že takto to ďalej nepôjde. Alebo pôjde ale bez nich. Napokon možno aj to je jeden z Ficových cieľov. Plné ústa sociálneho štátu a potom krátka cesta na Východ…
Autor je bývalý minister zdravotníctva a člen OKS.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 15. septembra 2008.
