Dva roky odvtedy ako neznámi útočníci napadli v Nitre študentku Hedvigu Malinovú vieme bezpečne niekoľko vecí. Predovšetkým je zrejmé že vyšetrovanie prípadu viedlo k neudržateľným záverom. Kľúčové svedectvá vyšetrovania Generálnej prokuratúry potvrdzujú že Malinová bola skutočne zbitá že nezalepila obálku listu vlastnými slinami ako aj to že svedectvá o písme na jej blúzke nie sú jednoznačné. To všetko ale aj nedávne výroky prezidenta Policajného zboru a generálneho prokurátora potvrdzujú fakt že tvrdenie ministra vnútra na známej paličskej tlačovke že Hedviga Malinová „nad akúkoľvek pochybnosť klamala“ nebolo pravdivé.
Na rozdiel od ostatných 188 etnicky a rasovo motivovaných napadnutí v roku 2006 má kauza Hedvigy Malinovej dva výnimočné momenty. Ani v jednom z ostatných prípadov vyšetrovatelia neprekvalifikovali trestný čin napadnutia na klamstvo napadnutého a ani jeden z prípadov nezneužila vláda spôsobom ktorý pripomína obvinenie VPN z cenzurovania Vladimíra Mečiara z roku 1991 o ktorom už dnes na základe svedectva Igora Cibulu účastníka tohto najväčšieho mediálneho podvodu po roku 1989 vieme že bolo zinscenované aj to kto a ako ho zinscenoval.
Mediálna reakcia vládnych činiteľov mala byť odpoveďou na to „aký tlak bol vyvíjaný na vládu a aké vyjadrenia prichádzali zo zahraničia“. Bola to absurdná odpoveď a zatiahla predsedu vlády ministra vnútra a policajného prezidenta do kauzy v ktorej sa čoraz väčšmi strácajú v labyrinte svojich tvrdení. Práve preto leží taká zodpovednosť na Generálnej prokuratúre. Ak nechce riskovať skutočnú internacionalizáciu celej kauzy ak ju chce naozaj dostať von z bludného kruhu neostáva jej iná možnosť ako vrátiť sa k pôvodnému vyšetrovaniu napadnutia Hedvigy Malinovej ktorá už dva roky bojuje o svoju ľudskú česť.
Dva roky nevyriešenej a politicky manipulovanej kauzy napáchali však aj vážne verejné škody. Prvou a základnou je strata základnej istoty občana že štát polícia a vyšetrovatelia ako jeho nástroje ho chránia pred kriminalitou.
Druhou nemenej vážnou škodou sa stalo rozkolísanie policajtov a vyšetrovateľov ktorí v podobných situáciách nevedia či majú vychádzať v ústrety politickým požiadavkám alebo pracovať ako im káže policajtská a vyšetrovateľská česť. To je v konečnom dôsledku elementárna otázka fungovania alebo nefungovania právneho štátu.
Tretiu škodu nemožno vyčísliť. Kauza poslúžila Ficovi ako zásterka vulgárneho nacionalizmu a pokus dať mu nálepku „maďarského klamstva“. Presne to popísal bloger Tomáš Dudáš: „Ficova cesta je nebezpečená – legalizuje nacionalistické skupiny a vracia ich do stredného prúdu v ktorom nemajú čo hľadať.“ K tomu niet čo dodať. Hádam len maličkosť: Fico určuje jeho smer.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 11. augusta 2008.
