Opakovný argument Mikuláša Dzurindu a SDKÚ že prijatie parlamentnej deklarácie proti extrémizmu môže medzinárodne Slovensku poškodiť a spôsobiť monitorovanie Slovenskej republiky je nepochopiteľný a úplne protizmyselný.
Nemožno mu porozumieť – ale Mikuláš Dzurinda možno len chcel vidieť svoje fotografie na prvých stránkach novín.
Akýkoľvek pozitívny krok na zníženie národnostného napätia na Slovensku ako aj zlepšenia vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom – a medzi ne patrí celkom iste spoločná deklarácia vlád oboch štátov deklarácia Národnej rady SR či spoločné vyhlásenie slovenského a maďarského parlamentu smerujúce k historickému vyrovnaniu – je naopak jedným z účinných spôsobov ako poškodeniu medzinárodnej povesti a monitorovaniu Slovenskej republiky zabrániť.
SDKÚ vychádza z očividnej ilúzie že po nástupe Ficovej vlády sa smerovanie Slovenskej republiky nezmenilo. Je to sebaklam. Zmenu smerovania Slovenska Ficova vláda sama deklaruje pokladá ju za svoj program a cieľ a všetky jej doterajšie kroky v politike utajovania ekonomike sociálnej oblasti zdravotníctve ako aj pripravované kroky na obmedzenie poľa pôsobnosti občianskej spoločnosti k nej priamo vedú.
Postoj SDKÚ vychádza z niekoľkých pokušení.
Prvým je nadradiť populizmus v národnostnej otázke nad racionalitu národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky čo nie je nič iné ako zahrávanie sa s ohňom.
Druhým pokušením SDKÚ je nadradiť zápas o líderstvo v opozícii nad reálnu potrebu vystupovať spoločne v zásadných otázkach akou je bezpochyby problém národnostnej nevraživosti. Vodou na Dzurindov mlyn je v tejto otázke aj váhavý postoj KDH.
Tretím pokušením SDKÚ vyplývajúcim z jej doterajších otvorených postojov voči HZDS a SNS je vábna predstava že spory vo vládnej koalícii povedú k jej rozpadu a prípadnému utvoreniu vlády SDKÚ s HZDS či SNS. SDKÚ tu zabúda na vzájomné výroky Jána Slotu a Vladimíra Mečiara a sú to slová z povolaných úst. Ten prvý povedal že Vladimír Mečiar rozloží do roka každú vládu ten druhý že politika Jána Slotu nepatrí do tohto storočia a kompromituje každého v Európe. Oboje je pravda: so Slotom ani s Mečiarom nemožno zložiť stabilnú ani medzinárodne rešpektovanú vládu.
Štvrtým pokušením ktoré vyplýva priamo z absurdnej argumentácie Mikuláša Dzurindu o hrozbe monitorovania Slovenska v prípade ktorý ju evidentne znižuje je očakávanie že opozícia nemusí na ceste k vláde nič meniť na svojej politickej kultúre. To je najväčšia ilúzia.
Bez zmeny toho druhu politickej kultúry ktorú aj pri krátkej politickej pamäti pomenoval ani nie tak dávno Pavol Hrušovský slovom vierolomnosť dnešná opozícia stratenú vierohodnosť napriek úspešným reformným krokom nezíska a ovocie jej práce bude žať Ficova politika zmeneného smerovania Slovenska.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 7. septembra 2006.
