O faraónovi Chufevovi (Chufuovi) ktorého Gréci volali z akýchsi dôvodov Cheops by sme dnes nevedeli nič nebyť tej obrovskej pyramídy v egyptskej Gíze. To je hneď pri Káhire. Dnešní faraóni sa nechávajú pochovávať omnoho skromnejšie.
Na Chufeva a vôbec pamiatky zo staroegyptských dôb sú patrične hrdí aj dnešní Egypťania hoci sú Arabi a ich predkovia prišli do Egypta až v siedmom či ôsmom storočí nášho letopočtu teda asi tak o 3300 rokov neskôr ako Chufev dostaval svoju pyramídu. Správne odhadujete že to bolo asi tak pred 4640 rokmi. Ale čo už – veď koniec koncov aj my sme pyšní na keltský biatec ktorý sa tu kdesi našiel.
Isté je že Chufevova (Chufuova) pyramída je obrovská. Do roku 1880 keď dostavali veže dómu v Kolíne nad Rýnom to bola najvyššia stavba na svete. Stavali ju vraj stotisícčlenné stavbárske partie celých dvadsať rokov. To muselo byť nad sily aj toho najsilnejšieho investora. Z toho vyplýva že okrem iných vecí vynašli starí Egypťania aj finančné ťažkosti. Nebyť ich možno by sme ich dodnes nepoznali. O tom že Chufev mal kvôli stavbe finančné ťažkosti sa zmieňuje aj Grék Herodotos ktorý musel o tom čosi vedieť lebo od Chufeva ho delilo iba nejakých 2000 rokov. Išlo teda o relatívne čerstvé informácie. S nápadom stavať pyramídy prišiel dlho pred Chufevom Imhotep hodnostár u faraóna Džosera vraj aj skvelý lekár. Bolo to zrejme v čase keď boli v Egypte veľmi lukratívne štátne prémie na stavebné sporenie. Už Snofrev Chufevov otec si však musel na svoju pyramídu brať veľké úvery od svojich politických kamošov v egyptských bankách. V jeho časoch sa už stavebné sporenie takmer vôbec neoplácalo.
Herodotos však prezradil na starého škroba Chufeva aj horšie veci. Jednou z nich je že pre už spomínané finančné ťažkosti prinútil jednu zo svojich dcér aby zháňala peniaze na stavbu jeho pyramídy najstarším známym spôsobom. Tá to aj usilovne robila ale od každého svojho kunčafta si vyžiadala okrem vysokého honoráru aj jeden kamenný kváder na svoju pyramídu. Z tých kvádrov je podľa Herodota postavená prostredná z troch menších pyramíd pri tej Chufevovej obrovskej. Dnešní egyptológovia v tejto veci Herodotovi neveria lebo ide zväčša o puritánov bez fantázie a zmyslu pre romantiku z ktorých navyše žiadny nebol účastníkom stavebného sporenia. Domnievajú sa že v menšej pyramíde ktorú označujú G I-b bola pochovaná jedna z Chufevových manželiek. K podozrivému pôvodu kameňov sa nevyjadrujú. My neegyptológovia Herodotovi veríme a žasneme nad tou staroegyptskou oddanosťou práci – tá pyramída má totiž základňu asi 50 x 50 metrov. Ak sa vám chce trochu rátať určite prídete na to o čom je tu reč.
To nás však privádza k mnohým otázkam ktoré vrhajú svoj neblahý tieň ponad tisícročia zo starého Egypta až k nám. Napríklad: aký je v skutočnosti pôvod stavebných materiálov z ktorých sa stavajú monumenty dnešnej doby? Nenútia dnešní investori svoje nešťastné dcéry k niečomu podobnému ako ten darebák Chufev? A netreba sa pozrieť aj na stavebné aktivity tých dcér? A ak sa potvrdí naše tušenie kto sú tí dodávatelia stavebného materiálu? A koľko ich musí byť? Veď predstavte si napríklad že by taká dcéra chcela postaviť iba jeden panelák – koľkí by jej museli dať okrem honoráru panel? Nehovoriac o počte panelov na sídliskách. Odpovede na tieto otázky môžu síce mravne ohroziť mládež ale pýtať sa treba.