Maľovanie bytu má svoje záludnosti. Ak napríklad pred novým náterom neoškriabete starú maľovku v kuchyni mysliac si že nový náter zakryje stopy po vybuchnutom kávovare či prskajúcej panvici na sporáku môžete sa dožiť nepríjemného prekvapenia. Mastné fľaky infiltrujú aj ten najhrubší náter a skôr či neskôr prerazia na povrch.
Niečo podobné sa stalo premiérovi Dzurindovi ktorého uviedol starý komunista Milan Čič ako predsedu vlády Slovenskej socialistickej republiky. Ukazuje sa že staré štruktúry si možno prácne natiahli nový náter mastné fľaky a vybuchnuté kávovary komunizmu ale žalostne prerážajú nech robia čo robia.
U starej štruktúry súdruha Čiča to nakoniec ani neprekvapí pracuje predsa pre ďalšiu starú štruktúru súdruha Gašparoviča. Ten zase slúžil pre ešte staršiu štruktúru súdruha Mečiara. Pred súdruhom Gašparovičom slúžil ľudu v Grassalkovichovom paláci obersúdruh Schuster a pred ním Mečiarov spočiatku verný súdruh Kováč. Ešte že sa toho jeho výsosť knieža nedožil bohvie čo by hovoril na to že jeho palác súdruhovia pomenovali po ďalšom arcisúdruhovi Gottwaldovi a keď to konečne vyzeralo že sa zbaví súdruhov nadobro tak sa do neho iní súdruhovia zas nasťahovali.
Teraz všetci očakávajú že sa do neďalekého arcibiskupského paláca ako ďalší premiér Slovenskej socialistickej (pardon!) republiky nasťahuje ďalší súdruh. Mastné fľaky spod maľovky oboch palácov budú v radostnej svornosti naďalej prerážať na povrch a my si tu opäť budeme môcť hovoriť tak akurát
Dobrú noc.