Dnešný pohľad na SNP sa odvodzuje z troch celkom odlišných zdrojov. Dedičia odkazu vojnového slovenského štátu pokladajú v otvorenej či zastretejšej forme SNP za židoboľševický komplot proti vlastnému štátu. Ich postoj vychádza z fašistickej tradície je antikomunistický a antidemokratický. Zabúdajú však pritom na to že SNP umožnilo Slovensku stať sa v povojnovom usporiadaní sveta súčasťou víťazných mocností čo znamená z dnešného hľadiska mier príslušnosť k bezpečnej a prosperujúcej časti Európy a garanciu hraníc Slovenskej republiky v súčasnej vojnou neoklieštenej podobe.
Dedičia odkazu komunistického Československa pokladajú SNP za komunistické povstanie a východisko povojnového nástupu komunizmu. Ich postoj je antifašistický a antidemokratický. Netreba však zabudnúť prinajmenšom na to že Husákovi národní komunisti uprednostnili v roku 1948 bez mihnutia oka totalitný komunistický režim pred ideou národnej emancipácie.
Dedičia odkazu SNP ako demokratického odboja proti fašizmu pokladajú SNP za výraz zápasu o demokratické povojnové usporiadanie Slovenska. Ich postoj je antifašistický a demokratický. Radi však zabúdajú na to že ich komunistickí spojenci im po rokoch 1948 a 1968 zakrútili bez zaváhania krkom lebo úhlavným nepriateľom komunistov bola vždy liberálna demokracia.
Robert Fico sa vo svojom postoji prihlásil ku komunistickej tradícii. Spojil so Slovenským národným povstaním svoju nenávisť ku globalizácii k liberalizácii a privatizácii. Vychádza pritom z triedneho inštinktu ktorého úhlavným nepriateľom je liberálna demokracia.
Dnešná globalizácia má v ekonomickej a sociálnej oblasti veľa obdivovateľov a v kultúrnej oblasti veľa kritikov. Medzi demokraticky zmýšľajúcimi Európanmi však niet niekoho kto by ju porovnával s fašizmom. Fašizmus šíril násilie teror vraždil nevinných ľudí bol totalitný a jeho výsledkom bola svetová vojna – globalizácia je možná len v mieri a v slobodných podmienkach.
Môžeme si o globalizácii myslieť čokoľvek ale ak na tieto základné rozdiely zabudneme staneme sa spoluzodpovednými aktérmi a spolupútnikmi násilia a teroru ako sa nimi stali intelektuálni obhajcovia fašizmu a komunizmu.
Robert Fico porovnal fašizmus s globalizáciou. Postavil na jednu úroveň mier s vojnou a totalitarizmus so slobodou a demokraciou. Jeho postoj nie je osobným názorom. Je totožný s pohľadom subkomandanta Marcosa a jeho našských vlajkonosičov ktorí v súvislosti s globalizáciou hovoria: „Akékoľvek rozprávanie o kapitalistickej demokracii ba aj o tzv. slobodnom trhu je jednoducho demagogickým táraním.“
Je postojom mimo euroatlantického hodnotového rámca. Povedzme to jasne a jednoducho: Robert Fico sa z pohľadu hodnôt ktoré vyznáva Európska únia a NATO zaradil medzi extrémistov. Napokon on sám si vstup do NATO ani Európskej únie neželal. Bál sa že tam vstúpime s holými zadkami a ako to už irónia osudu chcela vstúpil tam s Monikou Beňovou a jej globalistickou Marylin Monroe na prsiach.
Robert Fico je v rámci NATO a Európskej únie nedôveryhodným partnerom a čím dlhšie bude premiérom tým nedôveryhodnejším euroatlantickým spojencom bude aj Slovensko.
To by si mali uvedomiť Ficovi mladí voliči pre ktorých je súčasná medzinárodná zakotvenosť Slovenska samozrejmosťou intelektuáli ktorí sú pri kritike globalizácie ochotní zabudnúť na hlboko antidemokratický základ Ficovho porovnania fašizmu s globalizáciou a opoziční politici ktorí snívajú že budú raz sedieť s Ficom vo vládnej koalícii. Možno práve toto je dnešným demokratickým odkazom SNP.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 28. augusta 2007.
